Slováci podľa niektorých zdrojov majú najdrahšie bývanie. V Európskej únii sú vlastne na chvoste. V pomere mesačného platu k cene bytu. (zdroj v rozprave pod článkom). Len tak mimochodom – Slováci (a Česi) sa hrnuli do Únie, aby boli bohatí ako Západ. A ostali aj po desiatkach rokov chudobnými. Z hľadiska bytov a domov (a stravy) sú rozhodne chudobnejší, ako boli.
Za socializmu tu bolo oproti Západu mnoho nevýhod, ale bývanie bolo v podstate pre všetkých zabezpečené. Mladé rodiny dostávali od štátu byty – štátne alebo družstevné – zadarmo, alebo za neveľký poplatok. Ľudia strednej spoločenskej triedy mali bežne vlastný byt alebo vlastný dom, mali bežne dokonca chatu, záhradku v záhradkárskej oblasti (z tých záhradkárskych domčekov si dnes robia ich deti a vnuci domy) a mali dokonca garáž v garážovej oblasti, ktorú podobne, ako záhradkársku oblasť, pre pracujúcich občanov zabezpečil štát, mesto… Na dedinách boli obcami zabezpečené mládežnícke kluby a divadlá. Kultúrne domy mali aparatúru pre mládežnícke skupiny. Skutočnosť je taká, že pisateľovu hudobnú skupinu odtiaľ vyhodili pre drzé piesne, ale väčšine ľudí to tak vyhovovalo a všetci mali kde bývať. Neboli žobráci a neboli útulky pre bezdomovcov, pretože bezdomoveckú obec reprezentovalo v rámci republiky niekoľko dobrovoľných narkomanov a nepolepšiteľných alkoholikov. Opitých ubytovali na záchytke, aby sa im na ulici nič nestalo.
A predsa ľudia na bytovú politiku hundrali – že niektorí musia čakať na byt aj štyri roky a iní ho dostanú skôr.
Koľko dnes musí čakať mladá rodina na byt, aby ho od štátu dostala zadarmo?
No, nemožno mať naraz aj výhody socializmu a aj výhody kapitalizmu.
Mnohí ľudia si naivne mysleli, že odovzdaním štátneho hospodárskeho priestoru Česko-Slovenska na Západ sa Česko-Slovensko zaradí hospodársky na úroveň západných štátov. Nestalo sa. Naopak – nepomer sa v oblasti zárobkov udržal a napríklad v otázke bývania sa výrazne zhoršil .
Hospodárstvo 1. ČSR aj 1. SR (vojnovej) sa pritom vzmohlo v oveľa kratšom čase. Prečo sa 2. ČSR a z nej vzniknutá 2. SR a ČR hospodársky nevzmohli, ale dlhodobo živoria, dostávajúc sa do polohy čoraz viac zadĺženej kolónie Západu?
Dôvod je jednoduchý: lebo sme sa spoliehali na iných. V tomto prípade – na Západ.
To je slepá ulica vývoja. Naháňanie eurofondov, pestovanie podnikateľskej „vychcanosti“, ale pritom úplné zanedbanie národného hospodárstva.
My ako jednotlivci toto nevyriešime. Ale môžeme vyriešiť svoj osobný stav.
Hodnota je, že Slováci stále vedia stavať. Stavali si od pradávna drevenice, stavali si za sociku domy a chaty, aj garáže, záhradné domčeky… a aj dnes si mnohí stavajú a na dovolenku chodia, ako sa vraví, „na maltu“. S malým m, a pretože tým myslíme nie ten ostrov, ale murársku hmotu pozostávajúcu z vápna, piesku a vody.
Keď Únia sa snaží postaviť stavebné normy tak, aby vyhovovali dobre zarábajúcim Nemcom a na Slovákov a Rumunov myslí asi tak, ako americký sedliak na Indiánov, mnoho našincov sa aj z platov, z ktorých je neľahké vôbec vyžiť, postupne ako-tak zabezpečí. Slováci jednoducho bývajú aj v hospodárskych budovách, záhradné chatky sú pritom len jedna z viacerých možností.
Základ tohto umenia upiecť chlieb z trávy sú dve zdravé ruky a ohník v hlave.
Pisateľ ide o chvíľu na stavbu. Aj keď našincov viac zaujíma reality šou, ako vedomectvo, už aj hádzanie nožov má väčšiu sledovanosť ako hovory o duchu a duši 
, aj tak človek tak vidí, že budeme potrebovať vedomecké stredisko. A ide stavať základy drevenice. Dnes sám. Nechce na to granty a už aj zakladanie udalosti na fejsbuku je mu proti srsti.
Ak sa chce niekto pridať a napomôcť, prípadne sa zajtra, alebo v iný deň podučiť základným stavebným zručnostiam a za pomoc dostať med, syr či iné plody prírodného hospodárstva, brána je otvorená.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti