Žiarislav: V posledný deň 19.roku dozrela táto pieseň, ktorú vkladá ako dar čitateľom a priateľom do roku 20.
Čo má robiť hrdina? Či má brúsiť meč a bojovať s drakom, vyznamenať sa, a ak, tak v boji akom? Čo má robiť hrdina?
Či má znášať útrapy, na dlhých na cestách, na ťaženiach slávy? Či má byť mohutný, a či iba malý? Aký má byť hrdina?
Má mať veľa peňazí? Prepychový dom, drahý voz i šaty? A ľudí navôkol postaviť do laty? Či má byť prostý hrdina?
Stojí na Zemi Matke, je iný, ako svet čaká, on vidí, ako zem rodí; a sadí plodivé do nej semená, a vie, čo to pre ten svet znamená, a pieseň chvály znie mu na perách, keď záhrady mu svätia vody.
Keď sa díva do noci, pozerá na hviezdy, čo svietia stále; sú také veľké, no zdajú sa byť malé. Drahý odev nenosí.
Počúva piesne vtáčikov; ich svet je čistý, sú nad nami, sú takí krásni, aj keď sú malí, s nimi je šťastný dňom i tmou.
Hovoria k nemu zvieratá, stromy i trávy, lesy i háje; znejú v nich piesne, jak živé báje, ktože ich všetky poráta...
Pradie nitku zo žihľavy, a na stole má plody živé, berie len to, čo k nemu príde, úrodu piesňou pochváli.
Stojí na Zemi Matke, je iný, ako svet čaká. Vidí, ako zem rodí, a sadí plodivé do nej semená, a vie, čo to pre ten svet znamená, a pieseň chvály znie mu na perách, keď záhrady mu svätia vody, keď záhrady mu svätia vody, keď záhrady mu svätia vody, keď záhrady mu svätia vody.
Stojí na Zemi Matke, hrdina, kde končí boj, tam mier sa začína..