Suchá jar. Poriadne suchá jar. Ale hladina spodnej vody nie je až taká nízka, ako bude v lete. A tak človek kope. Studničky a napájadlá.
Keď sa usadil na medzi hôr a pasienkov, boli tu dve studnička a jedno napájadlo. Dnes ich je zo desať. Postupne rozšíril štvorcovú záhradu na niekoľko strán a potom spravil ešte niekoľko ohrád, aby posunul hospodárstvo smerom k sebestačnosti a zamedzil plieneniu hriadok nielen divým, ale hlavne domácim zvieratám, ktoré sa tiež pasú spravidla na voľno. Záhrady sú na pomerne strmých svahoch a či už človek sadí plodivé semená, alebo sadenice, kríky a stromy, dobre je ich v suchých obdobiach polievať, hlavne – kým sa chytia.
Pri každej záhrade ale už studnička je. Lenže – obsadená. V studničke pri rokline nakládla mladé salamandra. Aby sme ju mohli vyčistiť, malý vrchár z nej najprv vylovil jej deti. Žubrienky už mali nohy, ale stále boli schopné žiť len vo vode. Človek ich napočítal vo vedre pätnásť a potom do hĺbky prekopal studničku zanesenú ílom a pieskom. Salamandry sa po vypustení skryli na dne a vodu sme pre istotu naberali nie čiernymi plastovými vedrami, ale striebornými, kovovými. Keď naberieš salamandričku, hneď ju vidíš. A môžeš ju vrátiť do studničky. Lebo keby si ju vylial do hriadky, bola by to jej smrť. „Slepé jaštery“ sú pre nás dobrým znamením. Žijú iba v čistých lesoch. A v čistých vodách. Spravidla sa narodia rovno z tela matky. Ale mohli by sa vyliahnuť aj z vajíčok.
V studničke v strmej ohrade pod včelami sú tiež malé salamandry. Pod ňou je ale dobré miesto na ďalšiu nádržku, alebo aj na dve. Človek si berie ten najväčší, najťažší krompáč a už aj kope. V rokline to možné nebolo, lebo pod studničkou je tam skala a voda po nej steká po balvane, po strmine, taký malý vodopádik. Ale tu, v sade pod včelami, možno vykopať viacero nádržiek. Salamandry nech si ostanú v tej hornej, malej. Pod ňou človek vykopal dve ďalšie. Tá spodná je najhlbšia, do vykopanej jamy sa zmestil aj s dvoma malými vrchármi. Dnes. Lebo zajtra v nej už bude voda. Stačí teraz k nej nasmerovať malý pramienok . V dvoch vysunutých hriadach sú dosadené ďalšie čučoriedky. Spolu ich tu je vyše dvadsať kríčkov. Ale treba ich zalievať, v čase sucha. A teda – už. Ak chcete, aby prežili. A zarodili.
Pod domom je vytvorená rovinka. Kedysi tu nebola. Ale po jej vytvorení sa z odkopaného miesta na ňu vylial malý pramienok a aby sa z nej nestala bažina, bolo treba z nej odviezť vodu. Rigolom vyplneným štrkopieskom. Voda presakovala k novým hriadam s ríbezľovými kríkmi, ktoré tam človek vysadil podľa sna. Tie kríky rástli ako z vody a už aj hojne rodia. Nad nimi sú viniče a pod nimi včely. Tie ich opeľujú. A peľ už aj nesú do kadlubov, v ktorých prežili túto zimu. Kadlubové úle sa osvedčili – aj neveľké roje v nich do jari riadne zmocneli. A teraz človek ten odtok prekopal a maličký pramienok odviedol do zdrží. Vykopal ich len na tomto mieste zo päť. Z každej nádržky sa dá denne nabrať do 10 vedier vody. Každý deň začína s vedrami v rukách pod domom. Ale skôr, než človek načrie do priezračnej, čistej vody v čerstvo vykopanej nádržke, pozrie sa, či v nej už niekto nebýva. Lebo v tých nádržkách, čo vykopal, vlani, v predvlani a vpredpredvlani už niekto býva. Potápniky, žubrienky skokanov, kuniek, ropúch a salamandier, chrostíky, vodomerky, larvy vážok, kôrovce všakovaké, a ešte drobnejší obyvatelia, prvoky … A to všetko nie je všetko. Lebo – niektorí tam bývajú, priamo v nádržkách, niektorí žijú v zemi v ich tesnej blízkosti a niektorí – niektorí sem chodia piť vodu.
Včely sa po vykopaní nádržky idú zo zvyku napiť len k tenučkej vrstve vody a zrazu sú prekvapené, že aká nádrž – a topia sa. V prvý deň ich človek vyťahuje – zo desať – pätnásť včiel sa tam topí. Na druhý deň už len tri a keďže si to v úľoch všetky povedali, na tretí deň sa už nijaká včela netopí; občas jedna, ktorá nepochopila správy, ale zrazu to už vedia a netopia sa.
Prameň je vedený v lese ako prirodzený zdroj vody a postupne si naň navyká celý veľký kruh malých i veľkých bytostí. Tak v ohradách, ako aj mimo ohrád. Kde chodia piť aj veľké zvieratá. Ale po troch – štyroch rokoch je už zo studničky len malá preliačina s troškou vody. A na ďalší rok už len – ako keď do bažiny stúpi medveď. Lesné tvory by už do nej nechodili klásť vajíčka, piť vodu životodarnú, tešiť sa z prameňa života. Ale jeden z nich – jeden z lesných tvorov tu zas príde, s podivným nástrojom v ruke, zahĺbený do ducha urobí obrad a kope, kope, pot na čele mu vsiaka do šatky so stromom života, kope a vyhadzuje hlinu ako krtonožka, ako krtko, a potom sa stane jeden z tých lesných zázrakov a do obrovskej priehrady, veľkej ako keď skočí skokan, hnedý alebo zelený, do tej nádržky, v ktorej sa môže vyliahnuť na desiatky salamandier, natečie čistá, priezračná voda.
Snímky: pisateľ, LM
Ak sa Vám páčia naše články a chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:
Jedna odpoveď na “Mokré zdrže v suchej jari”
Žiariskav, ako vždy úžasný článok