Ako plod duba rastie,
znie v jeho duši šťastie,
keď motýľ sa s kvetinou spája,
teší sa, že má ho rada.
Ale keď koreň stromu
v zemi nemá oporu –
jak čmeliak uprostred leta,
keď po púšti iba lieta.
Keď zelená tráva vonia zrána –
vtáčikovia žiť volajú,
hmla živí zem – mokrá to brána,
z nej kvety Slnko vítajú.
Tak povedz veľký Bože,
ktože je človek, ktože?
Tak povedz veľký Duchu,
pošepkaj môjmu uchu!
Tak zvolaj – hola, hola!
Aká je pravda holá?
Tak zakrič hoja – hoja –
Taká je Cesta moja!
A keď je Zem tak hojná,
prečo je stále vojna?
A človek na svet vrčí –
čo sa mu stalo v srdci?
A keď tu stojí bytosť,
pýta sa – čo svieti dosť
na cestu – či chcenia,
či pokoj duše? Viem ja…
Hovorí duša duši,
že aj tak všetko tuší;
hovorí duša Duchu,
čo cudziemu tají uchu.
Všeduch si pozná ľudí,
ich noha nezablúdi.
Aj keď ťa zakázali,
nikto to nezastaví.
Z CD OŽÍVAJÚ