Najnovšia KNIHA – VYŠLA 21.9.18
400 strán pútavého čítania s maľbami a kresbami IGRA STROMKU.
Na vloženom 80-minútovom hudobnom nosiči (CD) je 27 piesní pisateľa, ktoré vznikali počas opisovaných dejov na hranici prírody a civilizácie.
Na pomedzí románu a reportáže vykreslený príbeh človeka, ktorý na prelome tisícročí opustil mestský život, aby – strmhlav a bez istenia – podstúpil dobrodružné hľadanie toho, po čom mnohí túžia, ale málokto sa do toho pustí. Pisateľ si nemusel vymýšľať, pretože práve takto strávil na lesnej samote, z ktorej sa už nevrátil, roky samotárskeho pustovníčenia, ale aj strhujúcich udalostí.
Spolu s hlavným hrdinom prežívame dobrodružstvá so zvieratami s dušou – čuvačkou Borkou, ktorú dostal od očovského baču v krabici od topánok, s túlavým čuvačom Belom, čo mu trhal zvieratá, s huculským žrebcom Gorinom, s ktorým podnikal jazdy a púte, s kozou Divkou… Na stránkach, ktoré sa pred očami čitateľa menia na živé obrazy, sa mihajú aj osudy ľudí, ako napríklad príbehy mladej veterinárky Živany-bačovky, čo sa na usadlosti vyliečila, či tajomnej postavy kňažnej – Svetlušky, vystupujúcej raz ako bežný mestský človek, inokedy ako celkom iná bytosť pohybujúca sa v prostredí lesných duchovných dejov, na hranici bdelého života. Tá preniká pustovníkovi do srdca a do snov, veď je to muž, ktorý preciťuje aj lásku. Čitateľ tu tiež narazí na rázovitého starousadlíka Dráča či na potulného inžiniera Pustoňa, ktorý sa znenazdajky zjaví s karavánou ľudí a kôz a somárom Bonifácom.
Na pozadí príbehov a dejov – tu v meravom tichu, inokedy v búrlivej víchrici duchovných zápasov – vynára sa útes postmodernej civilizácie, ktorý sa chvíľami javí ako vzdialený strašiak prírodnej rovnováhy, inokedy sa však mení na všadeprítomnú vyhňu konzumného myslenia, konania a plytvania. Pred týmto povrchným svetom sa ako na bájne lesné ostrovy slobody a čistoty utiekajú tí, čo sa s myšlienkou straty prírodného sveta nikdy nezmierili.
OHLASY na knihu:
(aj vy nám môžete napísať)
28.1.19 – …Zároveň odovzdajte môj pozdrav – poďakovanie za krásnu novú knihu Žiarislava, ktorú som nedávno dočítala, skvelé… Silvia
16.12.18 – Ďakujem za knižôčku Na vrchárskom chodníku, čítam ju po večeroch a veľmo ma teší. V mnohých statiach sa zamýšľam, že i ja zažívam niečo podobné…Tak ešte raz prajem, veľa zdarný knižných diel, pesničiek, koncertov, relácií i všetkieho dobrieho!!! Miroslav V.
22.11.18 – Týždeň pred mojimi narodeninami prišla poštou objednaná novinka od Žiarislava – Na vrchárskom chodníku. S nadšením som sa pustil do čítania a jediné čo môžem povedať je – ďakujem. Ďakujem za istotu, že aj v meste je možné odkliatie človeka, túžiaceho po čerstvom vzduchu, hľadajúceho čistú vodu. Ďakujem za istotu duchovného oslobodenia. Radovan
13.11.18 – Ďakujem za krásne večerné zážitky pri čítaní…je ráno a už teraz sa teším na večer Jana Rodana
12.11.18 – Hoja…knižka, ktorá zaujala aj moju mamu (88) a práve ju číta … Vďaka Milan
7.11.18 – Oj, Žiari…zimomriavky po tele a slzy v očiach… mám niekedy pri čítaní Vrchárskeho chodníka. Vďaka za napísanie tejto knihy. Kiežby tvoj príbeh dokázal inšpirovať čo najviac ľudí k odvahe vykročiť na cestu k prebudeniu. Všetko dobré prajem! Robert
2.11.18 – Kniha je veľmi pútavá od začiatku do konca, preto som ju prečítal za pár dní. Skrátka musel som čítať, bol som veľmi zvedavý, ako sa budú ďalej vyvíjať osudy zvierať a ľudí Na Medzi svetov. Na viacerých miestach vidím paralely s vlastnými skúsenosťami, prípadne so zážitkami svojich známych. Slová mnohých piesní, ktoré poznám a mám rád, dávajú po prečítaní knihy ešte hlbší zmysel, keď už viem, za akých okolností človekovi prišli na um. Čitateľ sa pri niektorých kapitolách zasmeje, napríklad na boji s blchami, pri iných mu idú slzy do očí, napríklad pri predstave týraných koní, a ich úbohého stavu, v ktorom ich človek nachádzal. Život každému z nás prináša rôzne situácie, či už v meste, alebo vo vrchoch a človek to v tejto knihe výstižne vyjadruje. Veľmi oceňujem aj opisné pasáže rôznych gazdovských prác. Práve kvôli takým častiam som sa knihy nevedel dočkať. Človek píše o kladení ohňa, chystaní dreva, kosení, oraní a hlavne o zvieratách, ktoré ho v jeho pustovníckom živote sprevádzajú. Kto čaro mudry vie, nesie uzdravenie… a preto nemôžem opomenúť ani duchovnú stránku tejto knihy. Človekove sny a predtuchy, ktoré sa neskôr rôzne plnia, dodávajú niektorým pasážam až mystický ráz, jeho úvahy sú pre dnešný svet podnetné a myslím, že každý čitateľ si z nich niečo odnesie aj v prípade, že sa na svet pozerá trochu inak. Knihu odporúčam nielen tým, ktorí sa chcú usadiť niekde vo vrchoch, ale aj každému, kto sa snaží, hoci aj v meste, žiť v rámci svojich možností v súlade s prírodou. Martin V.
1.11.18 – Aj som sa zasmiala, aj som si poplakala – Na vrchárskom chodníku – čitateľská recenzia Henriety Remišovej
31.10.18 – Dobrý deň, kniha je výborná, krásne ilustrovaná, veľmi príjemne sa číta, mám už 51 rokov, ale ako by som čítal svoj nesplnený sen z mladosti. Dobre že to Žiarislav spísal a vydal. A keď už píšem, tak ešte jednu vec som vám chcel povedať. V jednej z posledných relácií v Slobodnom vysielači Žiarislav bol dosť sklamaný z toho, že jeho pôsobenie neprinieslo očakávané ovocie, že ľudia sa nezmenili atď… Ja by som mu chcel povedať, že to nie je celkom tak ako to vidí. Do nášho života priniesol svojím vystupovaním veľa radosti, pozitívnej sily a chuti do života. Viem že všetci sa nevieme hneď odhodlať na prísnu cestu vedomeckého chodníka ale všetko musí dozrieť. Žiarislav prišiel, spravil vietor, rozbúral staré myšlienky. A možno sa nad tým len pousmejete ale napríklad naše decká už nepúšťajú stále vodu keď si umývajú zuby. A to som im voľakedy mohol hučať že to je drahé, až teraz si to uvedomili keď pochopili vzácnosť tohoto živla. Na chalupe WC splachujeme nazbieranou dažďovou vodou a nie zo studničky. Dcéra si nosí pitie v sklenej fľaši. Prestala jesť mäso aby sa nezabíjali zvieratá. Začali sa zaujímať o náš pôvod, históriu. Pýtali sa napríklad ako je to s tým Cyrilom a Metodom. A toto sú drobné iskričky ktoré sa zasiali do myslenia určite v množstve aj iných rodín. A u mladých ľudí, veď oni prídu po nás. Toto ich v škole nenaučili. Toto je Vaša zásluha. Toto sú drobné výsledky, na ktoré Žiraislav možno nemá spätnú väzbu, ale sú o to dôležitejšie. Takže ešte raz ďakujeme. A držte sa, veľa dobrej živy. Pozdravujeme Jano a Jarka z Nitry.
29.10.18 – Ďakujem, knihy došli v poriadku. A najmä ďakujem za to, ako žijete, obdivujem Vás a cítim silu, ktorá z Vás prúdi pre nás všetkých Slovenov, čo ešte aspoň podvedome cítime slovanskú dušu. Janka Trenčín
29.10.18 – Ďakujeme…trošku neskôr odpisujem bo som tu dlhší čas nebol. Veľmi mocno mňa a moju priateľku knižôčka potešila, už je prečítaná. Priateľka sa chce so Žiarislavom konečne stretnúť, aj keď sa s ním nepoznáme osobne, ale pevne verím, že raz prídeme na Medzu alebo sa zúčastníme dákeho podujatia. Posielame srdečné pozdravy a pevné odhodlanie pokračovať v tom, čo robíte pre ľudí tejto krásnej krajiny. S pozdravom Jozef a Jarka z Chynorian.
24.10.18 – Krásny deň. Knižka mi prišla, prečítal som pár strán a je to balzám na dušu, veľká chvála Žiarislavovi ,že napísal tak čarovnú knižku. Michal
25.10.18 – Ďakujem za dar sily, ktorý ste vložili do vydania i odoslania knihy. Nah semienka z nej padnú na úrodnú pôdu, kvetmi a plodmi zaplnia stvory. Jasné splnové noci želám. Martin
24.10.18 – Recenzia: Na Vrchárskom chodníku – kniha tak presvedčivá, že ucítite vôňu dymu, začujete zvuky lesa a zazriete veci neuveriteľné
17.10.18 – Dobrý večer. Kniha mi dnes prišla. Ďakujem, je prekrásna. Prajem vám veľa úspechov a živy. S úctou Ľubomír
11.10.18 – Mirko, vďaka za tvoju novú knihu… veľmi dobré čítanie, no najmä sa mi páčia čiernobiele kresby! Nech sa darí Lesana
8.10.18 – Ahoj, díky za knihy, díky za věnování, díky za koncert.. a za přání. Peknú jeseň, prívetivú zimu. Jirka
5.10.18 – Hoja hoja. Tak ako na koncertnej šnúre? Vladzete ešte… Verím že áno. Ďakujem za knižku, už čítam, aj cd je fajn krása krasota. Cítim veľa veci v mojom živote nápodobne. Asi preto sme sa aj stretli … Veleslav
3.10.18 – Ahojte, celý večer som počúval CD z knihy, veru som si zaspomínal na staré časy pri starších pesničkách.. Kniha je „voňavá“ aj vnútorne:) Miroslav
17.9.18 – Poznám Žiarislava dlhé roky. Pamätám si na naše prvé stretnutie, keď som ho videla sedieť v Trnave pred „Káčkom“ s pierkami vo vlasoch a potom mnohé ďalšie stretnutia, rozhovory…Tie 90-roky mali svoju atmosféru, ktorá sa dá ťažko opísať. Niekto vraví: divoké 90-te a skutočne, nejaká tá divokosť tam bola. Zrazu sa tak veľa mohlo! Ľudia dychtili po nových poznatkoch, zážitkoch, hľadaní. Toto obdobie prinieslo veľmi veľa, mladí ľudia boli ešte stále vzdelaní veľmi široko…Nie je to klišé…skutočne medzi sebou diskutovali o filozofii, čítali hrubé knihy európskych klasikov, na univerzite v Bratislave sa fajčilo s učiteľmi po chodbách a prednášať sa mohlo aj v kaviarni. ? Do tohto sveta vstúpil aj Žiarislav. Hovoril o indiánoch, Slovanoch, živote v prírode aj o svojich snoch, o oživení starého spôsobu života, o videniach. Fungoval v Trnave, potom sa mi na čas stratil z dohľadu a potom znova a znova sa objavoval na rôznych miestach a šíril svoje znalosti. Nie prostredníctvom internetu. Ľudia si medzi sebou odovzdávali tlačené a písané slovo len podľa toho, že sa poznali. Ešte stále som počula (a rada) o jeho smerovaní, o tom ako s ním ľudia chodili po žeravej pahrebe, ako vyliečil kamarátovi bolesť chrbta, o jeho muzike, o bytostiach, v ktorých sa prebudil plamienok skutočného života a čara. Aj dnes, keď stretnem ľudí z toho okruhu, sa spoznáme, vieme o sebe, aj keď nás život zavial na rôzne miesta. Žiarislavov život v súčasnosti viacerí vnímajú kontroverzne, tvrdia že je excentrik, je na hrane. Ja sa z neho radujem, z toho že si splnil, to čo vždy chcel – žiť v prírode. Keď čítam jeho veci, keď ho stretnem, mám dobrý pocit, že tento človek to dokázal. Splniť si svoje sny. Žiť svoje sny. A preto sa na túto knihu veľmi teším. Maťa