HUDOBNÝ ZÁKLAD, DYCHOVÉ CVIČENIA, ZDRAVIE, SÚLAD
Koniec v dávnej slovančine je výraz nielen pre koniec, ale aj pre začiatok.
Či už pracujeme ako dospelí so sebou, s inými, alebo pracujeme s deťmi, najprirodzenejší postup je začať koncovou píšťalou. Dať dieťaťu neladenú dierkovú píšťalu je síce jednoduché, ale je to podobné, ako keď mu dáme počmáraný papier, aby naň niečo nakreslilo. Ladená dierková píšťala, alebo iný ladený nástroj pre dieťa znamená niečo ako kockovaný papier, na ktorom má kresliť. Ak mu dáme hneď na začiatok nástroj s temperovaným ladením, napríklad klávesový, je to niečo ako kockovaný papier s posunutou mriežkou. (Pisateľ hrá na množstvo nástrojov, ale niektoré považuje za nadstavby, ktoré by nevznikli bez základov. A teraz hovoríme o základe).
Koncovka je čistý papier. Čisté plátno pripravené na maľbu. Z hľadiska duše nieto hranice medzi deťmi a dospelými. Takže – či dieťa, alebo dospelý, dobré je začať s koncovkou.
Ak sme (ste) už začali s niečim iným, nevadí. Naučili sme sa, koľko je tri, alebo päť, ale nenaučili sme sa, čo znamená jeden. To sa dá napraviť. Ak na klávesových nástrojoch vieme hrať aj zložité skladby, to neznamená, že by sme nemali mať vzťah k jednoduchým vetám hraných v prirodzenom ladení, bez ktorého by sa klávesy nevyvinuli. Ak píšeme knihy so zložitými výpoveďami, to neznamená, že by sme mali zabudnúť jednoduché pravdy. Ba naopak – jednoduché pravdy by sme si mali často opakovať. Preto aj pre skúsených hudobníkov môže byť čaro prirodzeného dychu , ktorý ozvučí pradávny drevený nástroj, a odkľaje tak všehomírne posolstvo prirodzených vlnení; aj pre nich to môže byť zaujímavá a hodnotná skúsenosť, alebo dokonca cesta. Pre tých, ktorí sa za hudobníkov nepovažujú, môže byť hra na koncovú píšťalu nielen hodnotným zážitkom, ale aj hodnotným spôsobom udržiavania duševnej rovnováhy, duchovného vyžitia a dychovým cvičením.
ZDRAVIE A SÚLAD
Dychové cvičenie, teda vlastne hra na hudobný nástroj (napríklad koncovú píšťalu) môže znamenať široký prínos.
Vedomou hrou (na koncovku), v zmysle – hudobným rozjímaním – vylaďujeme srdcovo-cievnu činnosť. Obohacujeme krv ladným spôsobom o tak prepotrebný kyslík, ktorý má vplyv na obrovský sled vecí – od prirodzenej odolnosti (imunity) až po činnosť mozgu, prepojenie jeho častí, cítenie a myslenie(kognitívne schopnosti). Samozrejme, duševná rovnováha je jeden z prvých viditeľných prínosov týchto cvičení. Hudobné dychové rozjímania, vedené v rozsahu príjemných, prírodných vlnení, znižujú, alebo úplne odstraňujú pocity duševných tlakov (stresov), pomáhajú dostať sa do stavu, v ktorom môžeme vidieť (a v danom rámci i odstrániť) ich príčinu. S odstránením stiesnenosti (stresu) a napätí (neuróz) sa strácajú, alebo ustupujú aj následky týchto pnutí, teda neduhy a nemoci. Pretože stiesnenosť a napätia sú častou príčinou, či spúšťania zdravotných neduhov a tiež dôvodom mnohých úrazov.
VYROVNANOSŤ
Vyrovnaným duševným stavom, navodeným hudobnými rozjímaniami, prirodzene vytláčame aj rôzne slaboduchejšie pnutia, ku ktorým patrí aj túžba po vonkajších, návykových látkach meniacich vedomie (alkohol a iné drogy). Pochopiteľne tak môžu koncovkové rozjímania priaznivo ovplyvniť životnú cestu smerom k duchaplnejším spôsobom a hodnotovým zameraniam. Samozrejme, že to má vplyv na medziľudské vzťahy. Keď sa strácajú napätia a tlaky v duši jednotlivca, má to priaznivý vplyv na jeho okolie. Takto – v podstate reťazovito – možno vlastne vylaďovať – aj širšiu spoločnosť. Čí viac vyladených jednotlivcov, tým výraznejší vplyv na vyladenie celej spoločnosti.
NIELEN NÁRODNÉ, ALE I VŠEHOMÍRNE
Mnohí považujú koncovú píšťalu za príznačný slovenský ľudový nástroj, ktorý zanechal stopy aj v nepíšťalovom slovenskom folklóre. Áno, píšťala je takým slovenským a karpatským znakom prírodnej hudby. Avšak v tejto súvislosti treba pripomenúť, že od roku 2000 sa stala aj znakom novodrevnej kultúry, ktorá sa rozvíja nielen v súčinnosti, ale aj celkom mimo uzatvorenej časti folklórneho prostredia. Druhou vecou je, že koncovku by nebolo dobré vymedzovať len ľudovou, či národnou kultúrou. Je to prapíšťala, ktorá bola aj v iných častiach sveta, kde-tu po nej ostali zmienky, a v zásade prirodzený rad súzvučných tónov, tak príznačný pre bezdierovú píšťalu, je doslova všehomírnym javom. Súzvuky, aké má koncová píšťala, môžeme počuť aj vo zvuku vetra, ktorý šantí v komíne. Ozývajú sa vo vanutí v akomkoľvek podlhovastom priestore, ktorý je ozvučený dychom, či vzduchom. Pravdaže, aj úder na blanu bubna valcovitého tvaru je ozvučením vzduchového stĺpca a aj v takomto bubne môžeme začuť súzvuky prirodzeného ladenia – neladenia. A podobne ich môžeme vzhliadnuť nielen pri trúbení na trombitu, či akúkoľvek trúbku alebo hadicu., ale aj pri počúvaní ľudského hlasu, vychádzajúceho z hrtana, ozvučeného nie píšťalovým piskvorom, ale hlasivkami. A toto sú javy, ktoré nemôžeme ohraničiť iba ľudovou kultúrou, či Karpatmi, ba ani Zemou, pretože vlnenia vzduchového (plynného) stĺpca sú prejavom všeobecných zákonitostí vesmírnych. Súbežné tóny zvukového stĺpca sú pomerovo totožné so súbežnými tónmi strún a preto môžeme hovoriť o zákonitostiach, ktoré sú základom ladenia hudby ako takej, v celom svete.
Neustály chod od jednoduchého ku zložitému je príčinou neustáleho , opätovného uvedomovania a preciťovania podstaty jednoduchého, bez ktorého by sa zložitosť zrútila. A preciťovanie v jednej duši je základom vnímania sveta. Je to brána k vnímaniu sveta v pokojnom stave. V stave súladnom. Ak je to preciťovanie duchaplné, tak je to jedna z najdôležitejších hodnôt nášho života.
Niekomu by sa mohla zdať „jednoduchosť“ málo dôležitou hodnotou. V tom prípade sa pozrime na koreň tohoto slova. „Jednoduchý“ , teda jedno-duchý je výraz, ktorého základom je jeden duch. Ak je spoločnosť zložitá, tak je zložená z jednoduchostí. Ak zo silných a vyladených jednoduchostí, je silnejšia. Ak zo slaboduchostí, je slabšia.
Takéto, a ešte aj širšie skutočnosti môžeme vnímať na ceste koncovky.
Koncovku máme v sebe – hlas, komín, steblo…bubon…
Je prvá a aj prvotná. Aj keby sme nemali dôkazy zo starších dôb, čo vďaka kosteným píšťalám máme, je prirodzené, že akákoľvek píšťala vyrobenú prírodným spôsobom je najprv koncovkou. A až potom, keď píska ako koncovka, do nej vyrábame hmatové otvory. Hmatové otvory – to je zásah do prirodzeného ladenia súbežných tónov, pokiaľ by boli dierky navŕtane ladne k súbežným tónom – mohlo by to posilniť význam bezdierovej píšťaly. . Záleží na citlivosti a zručnosti výrobcu, ako vie píšťalu naladiť – ale v zásade naďalej hmatové otvory, aspoň za bežných okolností, napodobňujú rozostavenie súzvukov (akordov) vznikajúcich zo súbežných tónov (alikvótov) prirodzeného ladenia bezdierovej píšťaly.
Ak sa Vám páčia naše články a chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto: CHCEM PODPORIŤ