Od jari ubehlo veľa vody, a stále sú nejaké opatrenia, ktoré mnohí vnímajú ako nevhodné pre to, aby sme niečo spolu robili. Pred týždňom sme však dali možnosť spoločnej práci. Prišlo 10 ľudí, prevažne tých, čo sme rozoberali drevenicu a k tomu ešte my dvaja – s Malým Vrchárom. No aj keď väčšinu soboty popŕchalo, v sviežej sile sme za dva dni zalatovali strechu spoločenského prístrešku a prikryli ju plechmi, ktoré sme predtým ošúchali od hrdze, vykopali základ odtokového žľabu a stihli si aj porozjímať s koncovkami a porozprávať sa o veciach dôležitých, vedomeckých. V sobotu večer sme boli v pôsobivom naladení – usadení v kruhu v chatke, kde zmizli prične a ležadlá sú rozostavené v podkove, umožňujúc tak sedieť a rozprávať sa väčšiemu kruhu…
Kategórie
Práca, čo nás spája, duch, ktorý nás presahuje
