Mali sme zase len tri sliepky. Ako už mnohokrát. Jednej je smutno, dve je málo, lebo čo keď sa niečo stane, a tri je tak akurát, lebo – veď my aj tak veľa vajec nespotrebujeme. No a z tých troch nám jedna zmizla, ostali po nej len pierka. Druhá – Kokoška – po čase zhynula. Na starobu (my sliepky nezabíjame). No a tá tretia – Pipoška, tu žila nejakú dobu sama s kohútom, čo nám bol priniesol Zoran. Neohlásene, kohúta sme nikdy nemali. To bol kohút – kikiríkal vo dne – v noci. Vlastne preto nám ho priniesol. No a tú tretiu, ostatnú kurku, nám napadol pred domom jastrab. Kričala a kotkodákala , Lada si to všimla a spustia naň krik, takže jastrabisko sa dal vnohy, vlastne vlety. Ale tá sliepka Pipoška si iste povedala: Keď ma tuto zabije voľajaký jastrab, alebo líška, čo po mne zostane? Chcela by som kuriatka vysedieť!
Po príhode s jastrabom Pipošku nebolo vidno. Už sme si aj hovorili, že či ju predsa len niečo neuchmatlo, ale kde -tu sa predsa len zjavila. Na plote pod šindľami pred kozou stajňou však už pri kohútovi nespávala.