O roztržitosti, vytrženosti, súsredení a zvedomení – úryvok zo statí o duchu a duši.
Človek na vedomej ceste vie, čo vie a vie, čo nevie. Keď niečo vie, tak to vie aj doložiť podkladmi, dokázať. Keď niečo nevie, tak uvedomenie si tejto skutočnosti môže byť prvý krok k tomu, aby o tom viac vedel. Človek menej vedomý si myslí, že niečo vie a buď to doložiť (sebe či iným) nevie, alebo to podloží s pomocou (seba) klamu či iných chýb v uvažovaní.
Aj ľuďom bystrej mysle unikajú vlastné myšlienky. Ľudia veternej mysle ich majú mnoho a prechádzajú nimi akoby sa ich netýkali, keď nemajú o nich prehľad. Sledovaním si svojich myšlienok sledujeme svojho ducha. Spoznávame sa. Keď to tak nie je, keď nevieme , o čom sme uvažovali, tak sa vlastne nepoznáme. Naša myseľ si robí, čo ju napadne, mimo nášho vedomého ja, je to ako splašený kôň, ktorý behá hore-dole, ale nijako nám neposlúži. Myseľ, ktorá nám neslúži, je zbytočne vynaložená živa. Lebo my tú myseľ platíme živou, ktorá sa stráca a úžitok z nej je malý.
Vedomejší človek si svoju myseľ viac spravuje. Myseľ sa spája s bytostným ja, s duchodušou a nie je to splašený kôň, ktorý bez úžitku sa vyčerpáva v bezhlavom cvale. My sme kôň, máme chod, vieme, čo robíme. Kôň a jazdec sú vedno, vjedno. Vieme, čo myslíme, takže to už ani nemusíme myslieť, lebo to vieme. Naše vedomie sa pohybuje tak, že o ňom vieme a aj si to pamätáme.
Roztržitosť znamená roztržitosť ducha, roztrhnutie a roz´trhanie duchovného vedomia a možno aj duševnej podstaty. Duchovné vedomie v stave roztrženia spôsobuje to, že sa dostávame akoby mimo časopriestor, nevieme, čo sme kde položili, alebo sa naša myseľ dostáva mimo nášho vedomého ja, teda sa duch roztŕha, ako ovzdušie v silných vetroch, ako voda počas čľapotania. Opakom roztržitosti je sústredenosť.
V stave silných duchovných vnemov vieme, že naše bdelé vedomie sa môže uvoľniť zo stavu nášho obvyklého ja, a to je už skôr vytrženie. Vo vytržení je spravidla veľký nárast živy a bytosť sa vytrhne z bežného stavu a výrazne vníma, buď len pre seba, alebo aj pre iných to, čo je podstatou zmeneného stavu.
Vytrženie je to, čo v duchovných súvislostiach je niekedy označované ako tranz, čo ale v preklade z latinčiny znamená doslova zmena. V podstate ide o stavu vedomia, pričom nie je v tom presne zahrnuté, aký stav vedomia po zmene nastal.
Bytosť na ceste sebaspoznávania sa teda vedome ovláda, má prehľad , alebo ho nadobúda o tom, čo sa deje vo vedomí, v mysli, v duši a teda aj v cite.
Je to náročná cesta, pretože veľká väčšina ľudí svoje myšlienky má v správe len chabo, svoje vedomie nemá podložené a tiež ho nemá dosť celostné. Treba si uvedomiť že je to v podstate pomerné hodnotenie a že aj pri väčšom úsilí sú výsledky pomerné vzhľadom k úsiliu, schopnostiam a iným podmienkam.
Pokračovanie na Vedomeckej ceste, ktorá sa začne v piatok večer v Jelenci.
Cesta Vedomecká Jelenec (Slovensko)
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.