Keď fujara sa odklína

Ozval sa Radivoj, či môže prísť s kamarátom Vitomírom pokračovať na výrobe fujary. Ponúkol pomoc pri hospodárstve. Človek pristal a dohodli sme trojdňový čas. Prišli, k večeru, hlásili ich čuvače. To sme boli s mladými vrchármi práve v roklinovej záhrade.

 Človek tam rafal ostružiny , ktoré obsadili priestor okolo ušľachtilej liesky na konci stupňovitých terás. Keď prišli, pozrel im na nohy. Kanady a botasky. No, tie kanady sú lepšie. Budeme čistiť pred stajňou. Ale teraz – tieto vyseknuté kriačky treba dať na kopu. Okrem toho dosádzame rakytníky – aha – tuto vyschlo čosi – aj tu dosadíme. A už Vitomír kope a Radivoj s Rodanom vozia zeminu. Sebestačnosť v prírode a napĺňanie snov sú pekné veci, ale bez práce to nejde. Ráno chlapci pri dojení vedú živú rozpravu. Skúšajú si zdojiť jednu kozu. O chvíľu už  škrabajú blato zmiešané s trusom spred stajní, kde zvyknú postávať čakajúce zvieratá. Človek im ukáže, kde treba vysypávať hmotu. V mesiacovej záhrade robí pergoly pre samorodný vinič, práve v mieste, kde sa pomaly znížil násyp tvoriaci rovinku na cvičenie koní. Chlapci robia, čo treba, a tak začíname vŕtať píšťaly. Až neskôr sa dostávame k fujare. Čo je hlavný dôvod ich návštevy. Fujaru potrebujú do hudobnej skupiny. Radivoj búcha na bicie, ale Vitomír chodil na flautu a ešte na čelo, teraz v alternatívnej rockovej skupine  spieva, ale na nič nehrá. A to by sa malo zmeniť.

KEĎ DUCH VYDÁ SLADKÉ DREVO

 Mierime teda do dielne. V zime tu človek nepracoval, ale upravoval priestory, a tak sú drevá trochu poprekladané. „Spravíme v tom poriadok“, vraví a už aj prekladáme. „Nevidím tú fujaru, tú,  čo sme začali minule vŕtať“, vraví Radivoj. Človek hovorí, že ju netreba hľadať, lebo keď tu nie je poriadok, duch ju skryje. Keď spravíme poriadok, sama sa zjaví. Hľadanie je neúspešné. A tak pokračujeme v prekladaní a hrabaní hoblín z minulých vývrtov. Radivoj je už trochu napätý. „Nemohol si ju dať niekomu inému, keď sa tu boli zaúčať iní?“ Človek túto možnosť vylučuje. Nakoniec chytí bazový papek, čo je pri nás celý čas opretý a hľadí na jeho vývrt. „Nie je to tá vaša fujara?, usmeje sa„ Chlapci prikyvujú. Celý čas bola pred nami, ale nebolo ju vidno. Akonáhle sme spravili poriadok, sama sa prihlásila.

Hľadí človek na ten papek a usúdi, že by ho bolo treba pred vŕtaním dorovnať. Pýta sa chlapcov, či by si nechceli aj ukuť nôž a tým hneď zasvietia v očiach iskierky. A tak sadáme do plechového tátoša a ideme na šrotovisko. Tam aj nájdeme železo vhodné na rovnanie fujary a taktiež oceľ na nože.

Fujarový papek pomaly doťahujeme do železa. Človek sleduje, ako sa niekoľko rokov schnúca baza rovná . V medzidielni je našťastie prírodné vlhko, takže drevo nie je presušené, ale vlhké primerane. Jemne prebrúsené vrtáky sa zarezávajú do dreva. Človek chlapcom pripomína, ako treba počúvať zvuk vvrtáka a točiť tým nebožiecom. A pozorne  prehliadať vývrty, či je všetko vporiadku. Po dovŕtaní prvej strany fujaru otáčame a človek sám začína vŕtať druhú stranu. Na jej začiatku sa zdrží hodinu, lebo stredový stržeň je na boku a treba ho dostreďovať, aby bola stena rovnomerne hrubá. To robí iným vrtákom . Škoda by bolo zničiť si takéto drevo, veď na fujary reže v zimných mesiacoch, potom ho necháva zrieť v bezpečnom prostredí. Lebo ak to máme dokončiť v blízkej dobe, tak to musí byť vyzreté drevo.

ABY TO DOSADLO V LADENÍ

Kým Vitomír pokračuje vo vŕtaní fujary, Radivoj vŕta píšťaly. Prebrali sme možnosti a chlapcom sa páči nápad, že budeme pripravovať nástroje, ktoré ladia v G-dure a to fujaru, šesťdierovú píšťalu, dlhú koncovku a takisto veľkú trojdierovku, na ktorej sa hrá podobne, ako na fujare. Teda – štyri nástroje, na ktorých sa dá hrať z tej istej stupnice, na troch výškových poschodiach a to aj s ďalšími nástrojmi zo skupiny. Cestou na šrotovisko chlapci v aute  pustili svoju pracovne nahratú pieseň a po požiadaní sa človek vyjadril – okrem iného – ako možno zlepšiť spev. A tak sme počas vŕtania a hospodárskych prác popracovali aj na tom. Ďalšia vec, ktorú sme prebrali – ale to zatiaľ  len zbežne – ako prispôsobiť gitarovú hru týmto našim nástrojom s prirodzeným ladením.  Návšteva nebola dlhá, ale  bola plodná.

Fujara je dovŕtaná, teraz musí doschnúť a bude ju treba aj trochu prepáliť vývrt, aby všetko dosadlo. Nie je to také jednoduché – odkliať fujaru z bazového papeka, čo vyzerá, ako drevo z trojnožky, na ktorom sa kotol hompáľa. Drevo tu počká na chvíľu, keď človek rozpáli vyhňu, aby bolo nie len zemou a vodou, ale aj ohňom veru zasvätené. Kým jeho dušou vánok ducha zaveje. Zatiaľ je čas píšťalu ozvučiť.

A tak človek ukazuje, ako robiť okienko na koncovke. Chvíľami dá dlátko Vitomírovi, nech si to skúša, ale v podstate vyreže okienko a drážku sám. Aby to naisto vyšlo. Vitomír sa pokúša vystrúhať kolík, ale začiatok píšťaly sa zužuje, a tak ho po dvoch Vitomírových pokusoch človek sám tvaruje, aby to naisto správne dosadlo. Vlastne sme aj koncovku pred vŕtaním dorovnali, aby bol vývrt plynulý, a to z jednej strany. Pri píšťale sme vyrobili zariadenie na rovnanie z dreva. Tieto postupy človek bežne nepoužíva, ale baví ho zaradiť to do činnosti, keď sa to vyslovene hodí.  Koncovka už píska a treba ju doladiť. A tak zrezávame opatrne po kúskoch koniec píšťaly, až kým presne dosadne na požadovaný tón.

ČARO PRVÝCH TÓNOV

Ešte píšťalu napustiť. Vôňa nahriateho oleja a očakávanie. Ako ho človek vleje do píšťaly, olej sa leje na podloženú ruku a je riadne pálivý. Hm, živly, usmeje sa človek a vysvetlí, ako nový nástroj napojiť.  Zvonku má prírodný vzhľad a je aj trochu ohladená brúsnym papierom, vyzerá pôsobivo. A už sa nielenže leskne a vonia po ľanovom oleji, ale má aj sýty zvuk. Človek chváli píšťalu uvítacou piesňou a odovzdáva ju Vitomírovi s prianím. Oči mu žiaria, keď začuje prvé tony. Hrá a nepúšťa ju z ruky. Spieva píšťala, i duša. Človek vytiahne takisto ladenú šesťdierovku a dostávame sa do hudobného pohrúženia, hráme pol hodinu v kuse. Nakoniec zložíme píšťaly a chlapci nadšení odchádzajú a cestu. Na bubne zanechávajú svoje adresy, aby mohli dostať pozvanie na vedomecké vzdelávanie, na ktorom budeme brúsiť aj hru na takéto nástroje. O pár dní Radivoj maturuje, Vitomír je tretiak na gymnáziu. Škola sa onedlho skončí. Vedomectvo nie.

Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom.  TU sú podrobnosti

Blíži sa nám Gazdovská Obroda v Zelenči, Podujatie: Zhromaždenie GAZDOVSKEJ OBRODY r. 24

Vyrobiť si nástroj možno tu: https://www.ziarislav.sk/podujatia/letne-tabory-na-medzi-r-24/