Týždeň po Dušičkách máme Na Medzi chlapskú a dorasteneckú koncotýždňovku Kovania mužskej sily. Po tom, ako sme si ukuli nože, si budeme kuť osobné sekery, sekerky, sekerečky. Podľa vzorov staroslovanských bradatíc. Netreba sa toho báť, každý, kto sa nebojí oprieť do roboty, to môže zvládnuť. Budeme pracovať od štvrtku do nedele, aby sme sa stihli na kovadlinách prestriedať. Komu vychádza prísť až v piatok alebo v sobotu, v poriadku. Počet miest je obmedzený a preto sa treba prihlásiť. Potrebné údaje zašleme.
Sekera bola najčastejší hospodársky nástroj Slovenov. Bol to tiež znak hromovládneho boha Perúna. V slovenských domácnostiach kládli sekeru pod stôl, keď sa mal narodiť chlapec. Bol to odznak mužskej sily. Muži nosili prívesok v tvare sekerky bradatice. Sekerovitý tvar mali aj staré slovanské platidlá – hrivny. V prípade ohrozenia bola v dobách ranného stredoveku sekera najčastejším bojovým nástrojom. Staroslovanské sekery sú rôznych tvarov – od širokých na kresanie dreva až po úzke – prienikové na boj, alebo dnes aj na kresanie čapov drevenice. Do staroslovanskej sekery či sekerky sa osádzalo porisko do kruhovej tuľajky („oka“, „ucha“) z vrchu – ako dnes krompáča. Aby nemohla vyletieť. Novšie osadenia bradatíc sú aj zospodu a majú obdĺžne ovály, či lichobežníkové zaoblené prierezy. Názov bradatica je podľa toho, že sekera má akoby „bradu“. Tá bola v starej dobe predĺžením ostria smerom dole a ostrie z tvrdej ocele bolo vklinené a zakuté do mäkšieho železa. My budeme robiť sekerky hlavne z jedného kusu ocele a vytvrdenie ostria budeme dosahovať dômyselným, postupným kalením vo vode. Kutie za horúca a kalenie za studena prospeje nie len kovaniu sekier, ale aj kovaniu mužskej sily.
Takže – ak sa Vás niekto na Slnovrate pri chystaní vatier opýta, či mu žičnete sekeru, môžete mu odpovedať: Táto je osobná . Ale môžeš si podobnú ukuť Na Medzi!