Medzi vedomectvom a slovanským nacionalizmom je poznateľný rozdiel. Vedomectvo je pôvodné slovanské duchovno, názov je odvodený od slova „vedomec“ ktoré je zachovné v slovenskom jazyku. Vedomeci a vedmy v nepretržitom slede si odovzdávali schopnosti až dodnes a to v polohe ľudového vedomectva. Koncom 20. storočia sme rozvinuli pôvodné prírodné duchovno z uchovávanejh ľudovej podoby do celostných rozmerov so schopnosťou zastrešenia v jednotlivých oblastiach – obradoslove, ľudové liečiteľstvo, mimozmyslové či presnejšie nadzmyslové schopnosti, duševeda, slovanské koreňoslovie, sila slova, vyhodnocovanie dejín i súčasných javov, piesne a tance, význam dávnych znakov a ďalšie oblasti sú už dnes prepojené do celostnej podoby. Preto hovoríme o vedomectve či vedomstve obrodenom, nerozdrobenom do ľudového, skrytého spôsobu, ktorý bol následkom tisícročného cirkevného útlaku, ale oslobodenom – celostnom vedomectve či vedomstve.
Vedomstvo je označenie pre všeobecne prírodno-duchovné znalectvo, kým vedomectvo je označenie od zachovaného slovenského, pôvodne slovanského pojmu – od nositeľov tohto odkazu (tradície), ktoré možno považuvať aj za vyznanie – nie za náboženstvo. Podobe, ako šamanizmus je od sibírskeho označenia šaman, tak vedomectvo je od slova vedomec.
Slovo žrec sa ako živé označenie duchovného neudržalo v nepretržitom slede v nijakom slovanskom kmeni. Nevieme doložiť z posledných storočí mená žrecov, kým záznamy o menách a dokonca aj snímky (fotografie) vedomcov jestvujú. Nezachovali sa v nepretržitom slede nijakí žreci a ani nijakí druidi. Žrecké a druidské hnutia sú čisté novotvary bez udržanej následnosti. To neznamená, že by nemohli mať súčasné pokusy o druidizmus alebo o žrectvo nejakú akosť, ale nie je to akosť odovzdávaná z pokolenia na pokolenie. A teda je to čistý novotvar, z výrazového hľadiska určite, i keď oduševnený (inšpirovaný ) niečom dávnym.
Význam slova vedomec – duchovný znalec. Význam slova žrec – obetný kňaz ( koreňoslovene – etymologicky súvisí so žertvou).
Vedomectvo je síce pôvodné duchovno – slovanské a v zásade aj predslovanské, avšak nie je to slovanstvo v zmysle národnostnom. Nie je to teda obyčajné národnostné vydeľovanie sa. Naopak, vo vedomectve sme prepojení s inými prírodnými duchovnami.
Zhodneme sa, že stav našej dnešnej spoločnosti nie je dobrý. Nezhodneme sa na príčinách. Jedni hovoria, že na vine sú tí z východu, druhí vravia, že na vine sú tí zo západu… Z hľadiska vedomectva sme príčinou nášho stavu my. Predovšetkým my sme zodpovední za svoj stav a nik iný nemôže spôsobiť náš úpadok, pokiaľ sa sami neopustíme.
Tí, ktorí tvrdia, že na vine sú nejakí iní, ľahko nabehávajú na také, či onaké politické prúdy. Mnohí aj hovoria o slovanskom duchovne, ale v skutočnosti ani nevedia, čo to vlastne je, pretože sa nedostanú cez vrstvu ľahko dostupných výmyslov, ktorých je dnes už aj v slovanskom svete na mrte. Jednou z dnešných podstatných úloh vedomectva je rozoznať podvrhy od skutočných správ. Vieme, že plané klebety sa šíria ľahšie, ako overené správy. V duchovne je to tiež tak.
Vo vedomectve vieme rozoznať, ktoré správy sú od predkov, z letopisov, zdrojov, a ktoré sú novo vybudované nadstavby, ktoré budú vystavené prehodnocovaniu a overovaniu, ako je to v živom duchovne správne.
Niektoré správy jednoducho na internete nenájdeme. A prenášanie a odovzdávanie podstatných schopností sa nebude uskutočňovať inak, ako osobne.
Z času na čas je možnosť zušľachtiť, naplniť svoju cestu, oslobodiť sa od nevedomstiev, naplniť svoje osobné i spoločenské poslanie.
Pisateľ tejto state chová domáce zvieratá a pred týždňom sme otvorili capom ohradu, aby sa spojili so stádom, ktoré sa voľne pasie. Tí capi ale cez otvorenú bránu neprešli. Mekajú na stádo za plotom, sťažujú sa, že sú v zajatí, ale stále neprešli cez bránu na slobodu. Akoby sa im to zajatie páčilo. Človeku to pripomína civilizačnú spoločnosť oddelenú od svojej slobodnej duševnej a duchovnej podstaty. Mnohí budú šomrať a hundrať, ako je tu zle, ale neprejdú cez bránu do slobodnejšieho, vedomejšieho a duchaplnšieho stavu. Zvlášť, keď zistia, že to stojí nejaké úsilie. Že nestačí frflať, nadávať a sťažovať sa, že na postup je potrebné sa snažiť, zušľachťovať, pracovať na sebe . Keď sa niekomu nechce, vždy je niečo, čo mu v tom bráni. Čas, peniaze, práca… Ale keď sa niekomu chce, cestu si nájde. Kde je vôľa, tam je cesta.
Stretnutie na Ceste vedomeckej ceste bude – týždeň po Moravskom sústredení – na Slovensku koncom 10. mesiaca v Jelenci . Prijmeme aj tých, ktorí neboli na minulých učeniach, ktoré prebehli vlani. Od tejto chvíle je možné zaistiť si miesto na adrese diva@ved.sk. Predmet – Cesta vedomecká. Ostatné údaje pošleme. Hoja!
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.