Dnes máme povinné voľno, pretože katolícki kresťania slávia panenku Máriu. Evanjelickí kresťania panenku Máriu ako božstvo neoslavujú a ostatní s tým tiež nemajú nič spoločné. Napriek tomu sú sviatky z okruhu panskej cirkvi vtláčané všetkým ostatným občanom, na základe Vatikánskej zmluvy podpísanej s nedemokratickým štátom.
Vzhľadom na toto sme my nútení prijať k tomuto opatrenie a to také, že môžeme sláviť materské hodnoty, a to aj v podobe duchovnej. V slovanskom okruhu preto radšej budeme mať Deň Mokoše.
Uctievanie ženskej plodivej bohyne – známej pod ženským menom Mokoš alebo Mokoša – poznáme pod týmto názvom už od staroslovanského obdobia. Zakazovanie chodiť sa modliť k Mokoši je zaznamenané aj na prelome stredoveku a novoveku. Stredoveký záznam hovorí o Mokošinom vrchu, ktorý je pri Perúnovom vrchu a Pohanskom hrade v Novohradskej župe.
Dnes, keď naše národy číselne (demograficky) vzaté vymierajú, má uctievanie ženskej a materskej svätosti zvlášť veľký význam.
Pri tejto príležitosti by sme mali povedať, že ženám a matkám je potrebné vrátiť úctu a to v plnej duchovnej miere.
Prvý zlozvyk, s ktorým by sme mali prestať, je hanenie ženských pohlavných ústrojov v podobe nadávok. Áno, vieme , že v dennom živote slovo ujde, ale uvedomujme si zas a znova, že v slove je sila a že ženské pohlavie nemá slúžiť ako nadávka. Samozrejme, že ani mužské.
Ženská svätosť by nemala slúžiť len na zúženie toho, že porodila mužskú svätosť, ako je to v panskom (dominantnom) duchovnom okruhu. Toto privezené (invázne) náboženstvo potlačilo rozsiahlejšie uctievanie ženstva a materskosti, ktoré tu bolo a malo v pôvodnom prírodnom duchovne svoje pevné miesto.
Ženy sa modlili k ženskej svätosti. Nielen k nej, ale aj k nej. Ranní kresťania pôvodne neuctievali Máriu ako svätosť. To sa stalo, podobne, ako zavedenie Dušičiek a zádušnej omše po roku, až neskôr. Pod nátlakom, alebo naladeniami ľudu, ktorý zotrvával v niektorých prejavoch pôvodného duchovna. Tak, ako kresťania prevzali z nášho duchovna kolobeh výročných sviatkov, akurát ich „preonačili“, teda zmenili im mená a význam, tak premenili uctievanie Mokoše a iných ženských božstiev na uctievanie panenky Márie. Na tom by nebolo nič zlého, keby si to nechali pre seba a nevtláčali by to nasilu celej Európe. Ak sa tak stalo, máme právo na znovuzrodenie pôvodného duchovna. A máme právo aj na vývoj, v ktorom si ho prispôsobíme našim dnešným potrebám.
Vieme, že Mokoša bola ochrankyňou žien. Vieme, že aj priadok. Môžeme vedieť, že ženy sa k nej modlili aj v snahe otehotnieť. Že sa k nej modlili, aby ich chránila počas tehotenstva. A aby ich chránila, keď im bolo krivdené. Môžeme predpokladať, že Mokoši mohli dať obvetiny i muži, ktorí chceli potomstvo. Obvetina znamená prehlásenie, toto slovo pochádza zo staroslovanského ob-vetiti, teda obvetiť, prednesť vety, prehlásiť. Skrátením staroslovanského výrazu obvetina vzniklo slovo obetina, čo si môžete overiť v koreňoslovnej (etymologickej) vede.
A tak panský duchovný okruh studničky zasvätené pôvodným svätostiam, hlavne Mokoši, prehlásil tieto studničky za zasvätené Márii.
Domácke meno Márii je Maja. Je to prechýlené smerom k pôvodnému duchovnému okruhu. V jazykoch južných Slovanov sa mamka povie „majka“ majky sú i divy – víly. V duchovne staršom ako kresťanstvo je mamou uctievaného Buddhu Maja. Toto sú akoby máhodné zvukové podobnosti, a možnože všetky až tak náhodné nie sú.
Materská a ženská podstata je tu teda od dávnoveku uctievaná a aj dnes má svoje miesto. My môžeme vyzvať sestry a bratov z iných duchovných okruhov v národe ku vzájomnej úcte. A súčasne si môžeme pestovať svoje rodné duchovno. Možnože by sme za iných okolností zasvätili matke Mokoši iný deň, ako je dnešok. Ale vieme, že dnes je povinné voľno, že dnes vysielajú verejnoprávne média filmy z panského duchovného okruhu, a za týchto okolností je pre tento čas najlepšie si pripomenúť svätosť Mokoše práve teraz. Nakoniec – je čas dožinkovo-hodovný, teda čas chvály za úrodu, za dary Matky Zeme, Matky Prírody. Po tomto čase sa začína sa obdobie priadok, ten čas je na tento účel celkom dobrý.
A preto môžeme považovať v tomto novodrevnom vývoji dnešný deň za deň zasvätení ochrankyni žien a matiek – svätosti Mokoši.
