Nápad má tesár Dobrodej – že kúpiť drevenicu a previezť. Druhá časť jesene bola ako obdobie dažďov a to by nám ju cez rozbahnenú lúku hore Na Medzu nik nevyviezol. A tak sme sa rozhodli previezť ju v mrazoch skôr, než nasype snehu. Pred Zimným Slnovratom sa všetci chystali na príchod Svarožiča a tak sme to odložili – že po sviatkoch. Na dedine sa v nedeľu robiť nesmie a v pondelok svätia troch vladykov, a tak neostalo nič iné, len zložiť drevá v štvrtok – piatok a pokúsiť sa ich v sobotu previezť skôr, než na Čertovicu nasneží.
Sľúbil sa tesár Jožo z Bratislavy, ktorý nám pomohol na Devínskom budení za chvíľu spraviť javisko. Keďže on rozobral už niekoľko dreveníc a človek ho videl pracovať (robí jak drak), povedal si, že s ním to za dva dni dáme. Ľudia neverili že sa to podarí. Joža s náradím nemal kto previezť. A tak musel človek prebrať jeho úlohu. V deň rozoberania vytvoriť spôsob značenia, celé to zosúladiť, podchytiť chlapov. Statočných. Pracovali sme stále aspoň desiati, prišli ľudia od Trebišova po Čadcu. Že nás bolo pri spúšťaní 14-metrových pomúrnic lanami viac, len pomohlo tomu, že sme sa s nimi nespustili. Zdenka, dievčina oravská, nám priniesla dva hrnce poživiny – fazuľový guláš a kapustnicu. Pálenku sme odmietli – lebo veď hustá práca je a spúšťali sme strechu práve. Aj nocľach nám ponúkla, ale už sme mali chatu pripravenú vo vedˇajšej dedine a tak sme tam prespali. Dušan navrhol pokračovať vo štvrtok aj po mrku a tak sme to v perúndeň potiahli pri svetlách do pol ôsmej mej večera. V piatok na súmraku sme mali drevenicu celú zloženú.
Dosť trámov bolo zhranených. Suchá hniloba a zadná strana, čo bola zamurovaná, bránila dýchaniu dreva. Drevenica má sto rokov a tak nečudo, že bude treba nejaké trámy vykresať nanovo. Nuž čo – ale aj tak je to vec zaujímavá a my sa tak ľahko nevzdáme.
Mnoho ľudí tomu neverilo, že to za dva dni rozoberieme. Dokázali sme to. Chlapi sa vzali, vstali a pridali sa. Vznikli a zreli priateľstvá. Aj ženy pomohli – Zdenka varila a Jasna razila číslice na plechové značky a zúčastnila sa aj chlapských prác. A upevnilo sa niečo čarovné. Na jar stavbu zložíme a potom spravíme aj stretnutia pre tých, ktorí stavali naše spoločné čistinky.
Tretí deň prinesie rozuzlenie. Ráno o siedmej príde do Pribiša kamión, budeme to ručne nakladať a v Kokave nad Rimavicou vykladať. Na nakladanie by bo dobré, keby prišli ešte aspoň traja chlapi. Teraz je večer a ide o včasné ráno – ale možno aspoň jeden statočný pocíti živu na to, aby bol pred svitaním pripravený a ráno s nami postavený. Živa!
