Začas človeka poprosia, či by nezahral niekedy na narodeninách. Takéto ponuky obvykle odmieta, veď ani vlastné narodeniny neoslavuje a akosi nerád chodí vo všeobecnosti po oslavách. Teraz sa ale stal zvláštny prípad – Za človekom prišiel Borimír, že jeho dcéra Lada má narodeniny a že má veľmi rada človekovu hudbu a vlastne aj on má sviatok, takže dvojité. A že by boli veľmi radi, keby bol na narodeninách koncert a že to aj zaplatia ako riadny honorár, aj s cestou do Humenného. Nuž Humenné je riadne od ruky, ale Borimír bol tak nadšený, vlastne zohnal aj zvukára, že narodeninový koncert sa uskutočnil. V sále hotela, s ozvučením, pre 60 – 80 ľudí. Vlastne to bolo čosi o veľkosti klubového koncertu v nie príliš veľkom meste. Takže človek si povedal, že do toho ide, a aby sa to nepredražilo, tak pristal – že bez skupiny.
Vystúpenie bolo zvláštne. Nebola to teda oslava pre neveľa ľudí, aké bývajú na narodeninových večierkoch, ale bola to obsadená hotelová sála. Takmer nikto z prítomných túto hudbu nepoznal. A tak človek začal východniarskou píšťalovou – V leše som še zrodzil. Pridal aj ľudovú podpoliansku „Hory moje hory“, v ktorej prechytil z píšťaly na husle, vzápätí „Rúbali Svätoháj“ s fujarou a nakoniec hral husľovky a gitarovky, také ako na obvyklých koncertoch, a aj iné. Aj keď k tým posvätným lesíkom povedal aj nejaké to sprievodné slovo o pôvodnom prírodnom duchovne, Borimír ocenil, že pozorne počúvali „aj katolíci a aj pravoslávni“ a že „ani kňaz z vystúpenia neodišiel“. Keď sme už pri tom kňazstve, zvláštnosť tohto vystúpenia bol aj krátky obrad za dušu mamky a babky oslávencov, ktorá zomrela len nedávno a nepriala si smútok. Človek jej zahral pieseň, ktorú hrá obvykle pri takýchto príležitostiach – Všetko je dar. Keďže žiadosť prišla až počas cesty a nemal so sebou vydymovacie zelinky, zapálil aspoň živice, ktoré našiel vo svojej „pohotovostnej obradovej kapse“. Zvláštnosťou bolo to, že aj keď na tejto slávnosti človek hral pre ľudí, ktorí spravidla nepoznali jeho hudbu a knihy, mnohí z nich si knihy a nahrávky hneď kúpili a to v počte vyššom, ako na obvyklom koncerte. Predali sa aj takmer všetky syry, aj keď ich človek vlastne ani nevybalil, len sa to rozkríklo. Bol to 5-hviezdičkový hotel a tak človek radšej prespal vo svojom aute. Ráno keď sa zobudil, zdravili ho zo susedného skriňového auta hudobníci z jednej východoslovenskej skupiny. Tí hrali večer koncert; rozhlas ich hráva a tak majú ponuky.
Na druhý deň, keď sa vracal Na Medzu, mal dosť času o tom dumať. Spomenul si, že aj speváci a skupiny slávnych mien si pomáhajú podnikovými večierkami. O týchto podujatiach človek nikdy neuvažoval a ani by mu to nepristalo vzhľadom na svoje založenie, ale rodové slávnosti sú niečo iné. I položil si otázku, či je v čase, keď vlastne s Bytosťami takmer nemáme koncerty, dobré odmietať ponuky na vystúpenia na rodových oslavách, akými sú narodeniny a svadby. Samozrejme, že sme nikdy nehrali ako zábavová skupina, o tom ani neuvažujeme, ale rodové oslavy by vlastne mohli byť v súlade s rodným duchovnom. Prečo nie? A prečo áno?
Doteraz človek hral s Bytosťami a výnimočne aj samostatne len raz za čas na svadbách a to na takých, kde žiadali aj vedomecký obrad. Honorár za hudbu bol často malý, obrad bol samozrejme nespoplatnený.
V tomto období bolo niekoľko ponúk na rodové oslavy – narodeniny a svadby a tak človek zhodnotil pre a proti takto:
Proti:
1. Rodinné oslavy nie sú bežnými koncertami a tak tam môžu byť aj ľudia, ktorým sa to nemusí páčiť.
2. Zvyčajne je tam ťažkosť s ozvučením a musíme si ho zabezpečovať často sami, čo je starosť navyše.
3. mnohí hudobníci takéto niečo nepovažujú za celkom dôstojné.
4. Keď máme dosť iných podujatí, na toto by nebol čas.
Po úvahe človek dospel k tomu, že ak majú byť vystúpenia na rodových oslavách plnohodnotné, mal by to byť honorár, ktorý sa podobá na bežný koncert. To síce v našom prípade nie je veľa, ale pre bežných ľudí to určite nie je málo. Polovica obeživa sa použije na náklady (pohonné hmoty, amortizácia a pod) a zvyšok je pre hudobníka – hudobníkov.
A to je mzda za dva dni – balenie a cesta tam, hudobné vystúpenie, cesta späť, vyvážanie vecí z cesty na vrchy, ukladanie vybavenia a k tomu samozrejme príprava piesní a koncertu. A ak hrá skupina, musí spolu cvičiť. Takže to nie je mzda za poldruha hodiny koncertu, ale za podstatne viac vecí. A je v podstate jedno, či hráme krátko, alebo dlho, lebo príprava je vlastne taká istá. Na rodových slávnostiach dnes, keď má takmer každý kamerový telefón, musíme hrať takisto dobre, ako na hocakom inom koncerte. A teda – ak sa odmena za vystúpenie na rodovej oslave dostáva do rozsahu koncertu, tak je to prekvapivo dosť bodov za:
1. Na rodových oslavách naša hudba posilňuje prirodzené spoločenské duchovno.
2.Na rodových oslavách je mnoho nových poslucháčov, ktorí by na koncert neprišli, avšak teraz sa dozvedia o tejto kultúre.
3. Títo noví poslucháči sa dostanú k našim knihám a nahrávkam.
4. Rodové slávnosti sú v prirodzenom súlade s podstatou rodného duchovna.
5.Vystupovanie na rodových oslavách je aj v prospech toho, aby sme nevyšli z cviku. Pomáha to aj hospodárskemu zabezpečeniu potrebnému aj na rozvoj strediska, hudby a obrody.
6. Vytesňovanie novodrevnej a vedomeckej kultúry vplyvnými mediálnymi, politickými a náboženskými kruhmi je tu neúčinné, pretože rody sú nezávislé jednotky.
7. Tak, ako si podporili ľudia vydania kníh a nahrávok, môžu si podporiť aj priame užitie hudby na vystúpeniach.
8. Za hudbu ako umenie sa platí ako je to bežné v kultúrnej obci a duchovno je pridaná hodnota zdarma. To je jasná reč.
Napodiv to dnes vyzerá tak, že v otázke vystupovania na rodových slávnostiach dôvody „za“ prevyšujú nad „proti“.
Nuž, pokiaľ sa to nekríži s našimi podstatnými podujatiami, skúsime otvoriť túto bránu.
Takto by mohla vyzerať úvaha na ceste kráčajúceho človeka. Čo na to vy ako čitatelia a poslucháči?
Ozvať sa môžete na diva@ved.sk
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.