Snehuľa a Lesanka na cestách: Našich miláčikov sme museli pustiť do iných chovov.
Najprv prišiel pán, ktorý chcel dojku, ale nakoniec sa mu zapáčila mladá koza Uchaňa, ktorá bola podstatne lacnejšia, ale ako všetky naše kozľatá – dostatočne dorastená, veď sú na maminom mlieku vyše pol roka a nie len dva mesiace, ako v iných bežných chovoch.
Vzápätí prišiel výsadok z Lúčnych vrchov a odišla nám Svetlaňa a Dolinka – koza, ktorú si človek tiež obľúbil a dal jej so slzou pusu na čelo. Ale pustil ju rád, pretože šla ku skúsenému chovateľovi.
K začiatočníkom šli kozičky – prvôstky – jedenapolročné dojky Lesanka a Snehulienka. Odviezli sme ich – do záhrady staršieho pána a jeho mladej rodiny. Vnučky si ich hladkali a boli sme šťastní. Povedali sme si, že aj ony sú v dobrých rukách.
Ešte stále nám ostalo 16 dojok, z ktorých dve nedojíme a Lesana mala v prvom roku príliš malé struky na takéto rýchle dojenie – v druhom sa jej roztiahnu – a Snehuľka mala naopak – príliš veľké struky, ktoré by sa jej na našom lesopasienku stále zráňali o tŕne a takto by trpela a možno by ani nevládala takto utiecť dravcovi, keďže tie jej objemné cecošky – akoby v podstate niesla dve litrové petfľaše – a aj keď ju Divodara mala veľmi rada a Snehulienka sa jej ozývala na zavolanie, aj tak navrhla, že ju umiestnime, lebo by na svoje veľké vemeno krvavo doplatila.
My ešte máme jednu dojku a to trojlitrovú kozu, ktorú by sme ešte mohli pustiť, ale len ako sprievodkyňu s mladými, aby na nich dohliadla. Mladých máme okolo 16, ktoré určite nepustíme všetko ukážkové kozy Slovenskej kozy karpatskej – buď s rázovitými kamzičími znakmi, zvonkovitými strukmi na vemenách vhodnými na ručné dojenie a s príkladným zdravím a rodivosťou.
Z nich môžeme predať tak 6 kusov. A potom ešte troch chovných capkov. To je všetko, čo na tento rok máme. Aby o rok mohol byť náš spoločný chov silnejší.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti