Môžete ma naučiť vyrábať píšťaly? Zaplatím – hovorí do telefónu po tom, čo mu človek odpísal na medzisieti. Človek nad tým nejakú chvíľu uvažoval. Pustiť si na gazdovstvo tu v tejto blatnej dobe cudzieho človeka a učiť ho za peniaze – už tá predstava je nepríjemná. Kopec práce, treba sa na jar chystať, ale keby: „Hej, môžeme sa dohodnúť, ale tak: polovicu pracovnej doby budeš pomáhať pri prácach, ktoré tu treba robiť a druhú polovicu času môžeš vŕtať píšťaly. Dostaneš surovinu, teda drevo, vrtáky, dlátka, budem musieť na to dohliadať a občas vysvetľovať, výrobné postupy, ktoré sa inde nedozvieš. A ešte ďalšia vec – dostaneš aj jedlo, ale aj tu je protiváha. Pomôcť so zvieratami – nanosiť vodu a tak. Chlapíkovi sa to páčilo a človeku tiež.
V noci mal ešte človek nástojčivý pocit napísať mu, aby si vzal spacák. Našťastie. Prišiel v jedných botaskách, tu blato pri kolešni všade a bol prekvapený, že spoločenský dom nemá riadne steny, len zo zemoplachty. „Nevedel som, že budem spať vonku, nebol som na to pripravený“, vraví prekvapený hosť. Človek sa usmieva: „Ale veď nespíš vonku, máš strechu nad hlavou, matrace pod sebou, to je na lesné pomery hotový hotel. Môžem ti porozprávať, ako to bolo na zimnej púti, keď sme šli v dobovom odeve v tom čo sme si sami ušili, vrátane baraních čižiem, aj z kožiek len spravený spací vak a bolo mínus desať. Čo teraz – teplý február, veď ani nemrzne“. Po večeroch máme o čom rozprávať.
Na druhý deň je zbalený, že ide domov. „A dosiahol si , čo si chcel?“, pýta sa ho človek. „Už vieš robiť píšťalu? Aspoň začať? Pricestoval si z ďaleka. To sa tak ľahko vzdáš svojho cieľa? No ako chceš. Ale chlap zreje v tvrdých podmienkach. Nie v paneláku. Rozmysli si a daj mi vedieť. O dva dni idem na výjazd. Môžem ťa zviezť. Daj mi vedieť, ako si sa rozhodol“. Po chvíli povie, že ostáva. A tak vŕtame.
V posledný deň je mimoriadka. Celý deň popŕcha, ale musíme opraviť prístrešok, čo rozbil kôň. Človek vidí, že hosť sa skrýva pred jemným dáždikom. Hovorí: „Nerád by som zmokol“. Človek na to: „Ja väčšinou keď zmoknem, tak zmoknem nerád“. A potom prihodí: „Požičal by som ti pršiplášť, ale nijaký nemám. Pršiplášte nepoužívam“. Oprava prístrešku trvá do tmy. Balíme veci a v daždi odchádzame .
Auto je natrieskané hudobnými nástrojmi, ale riadne vyhrievané. Rozprávame sa celú cestu. Návštevník pookreje. Zaujímajú ho veci, ktoré sa dejú. Číta knihu Na vrchárskom chodníku. Človek si hovorí, že možno z neho niečo bude. Porozpráva mu o tom, ako to tu chodí, aké sú budúce možnosti.
Zajtra prídu dvaja parobkovia, chlapci z mesta, ktorí minule začali vŕtať fujary. To práve budú Dni prírodného života. A ešte príde pár ľudí, ktorí sú už prihlásení na letný tábor remesiel. Budeme robiť predjarné práce v stredisku, tiež čistenie studničiek a obrad s tým spojený. A večer si zahráme a zaspievame. A tiež sa v pokoji porozprávame.
Ako tak človek dume, uvažuje nad tým, že po dlhšej dobe otvorí znovu možnosť zaúčania ľudí rôznych smeroch, aj mimo oznámených podujatí. Dni prírodného života sú však dobrou vstupnou bránou.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
Píšťaly na Gazdovskej obrode: Gazdovská Obroda v Zelenči, Podujatie: Zhromaždenie GAZDOVSKEJ OBRODY r. 24