Koronavírus zmenil svet viac, ako pád dvojičiek. NIELEN HNUS, ALE AJ PRÍLEŽITOSŤ!

Keď padli v New Yorku v 2001. roku dve veže, náš pozemský, ľudský svet to zmenilo menej, ako dnešný nástup koronavíru. V lietadlách síce boli prísne bezpečnostné opatrenia a tie sa rozšírili aj na cestách  asfaltových, železničných i počítačových a všelikde inde, ale ľudský život vlastne inak bežal po starom. Rúška nosili iba moslimky, dokonca menej ako predtým, ľudia chodili do práce a platili odvody, obchody a školy boli otvorené. Hospodárstva sa chveli menej, ako dnes. Boli nejaké vojny a invázie prevažne anglosaských vojsk do ropných štátov, ale tie sa nejako zvlášť nelíšili od tých predchádzajúcich, boli vlastne menej úspešné, keďže vytvorili prostredie pre vznik islamského štátu. Koronavírus nie je taký dogmatický nepriateľ, pre mnohých to vlastne ani nie je nepriateľ, keďže je to v podstate len jeden z množstva drobných živočíšnych kultúr, s ktorými vo vesmíre žijeme a voči ich správaniu si občerstvujeme odolnosť – aktualizujeme imunitu. Môžeme sa síce oddeliť –  izolovať od choroboplodných zárodkov v miere, v akej to vieme, ale nemôžeme takto žiť večne. Boli by sme ako dieťa v inkubátore – stretnutie sa s vonkajším svetom je potom riziko. Nie sme potravinovo sebestační, dokonca ani v základne bezpečnej miere a z viacerých dôvodov už sa nemôžeme celkom oddeliť od okolia.

V podstate počet ľudí, ktorí napríklad v Európe umrú na koronavírus, je nepomerne malý v porovnaní s tým, koľko ich v takej istej časovej jednotke umrie na iné veci. Každá smrť sa nás samozrejme dotýka , ale je jasné, že nás to ako kultúru neohrozuje. Skôr by nás ohrozovalo to, keby sme sa  správali nerozumne.

DVE ZÁSADNE MOŽNOSTI

Ako budeme odolávať, to  je na zváženie , ale sú dve zásadné možnosti a potom ich prepojenia. Dobre, že sme zvládli  prienik nákazy a ten je mierny a postupný vďaka určitým opatreniam. Nárast je vzostupný, nie sínusoidný, to je dobre, ale teraz  je pred nami otázka – ako ďalej. Jedna možnosť je tá, pri ktorej sme dosť blízko – snažiť sa o „vypnutie“, teda ešte väčší útlm činností, čím by počet nakazených mohol začať klesať.  Mohlo by to byť účinné, ak by sa do toho zapojili aj – nazvime to – oddelenejšie spoločnosti v našej krajine. To ale nemôže trvať príliš dlho a keďže sme v Únii a na rozdiel od Talianov to neprehodnocujeme, je zjavné, že táto možnosť rozsiahleho útlmu nie je trvalá.

Druhá možnosť je tá, ktorú si vedome zvolili napríklad Briti – keďže už boli aj tak v prepuknutejšom stave epidémie, vytvoriť si skupinovú odolnosť  – spoločenskú imunitu. Dlhodobo vzaté aj tak to možnože budeme musieť podstúpiť, ale je dobré, že sme získali nejaký čas na to, aby sme sa pripravili na rôzne možnosti. Ide len o to, či sme sa na ne naozaj pripravili. Tento kovid nie je mor a imunita naň sa podobá odolnosti voči iným chrípkam. Biotechnici samozrejme budú hľadať cesty masívneho očkovania, ktoré na jednej strane môžu obmedziť  určitú bakteriálnu, či vírovú kultúru, ale na strane druhej môžu oslabiť všeobecnú imunitu časti spoločnosti a priniesť aj nechcené následky, o tomto vždy budú rozpravy a v tejto chvíli to nie je otázkou dňa, pretože v rýchlom čase sú v tomto smere len núdzové riešenia a očkovacia látka tak rýchlo overená v rámci mierových predpisov nebude. Zatiaľ určite nie je na škodu – a je to v prospech zdravia – posilňovať si telesnými i duševnými cvičeniami a životosprávou  prirodzenú odolnosť (imunitu). Síce včera sa tu zjavili články, že možno očkovanie proti TBC môže byť dôvodom, prečo krajiny V-4 majú  menšie ťažkosti s nákazou, ako Západ, ale je to ničím nepodložená teória. V-4 je v zásade zemitejšia (konzervatívnejšia) a z časti naopak – voľnejšia v zmysle  prirodzenejšia. Sme iní nielen v otázke  otváraní hraníc, ale aj v prejavoch denného života – na záhradkách máme menej kanadského trávnika a tují a  viac zemiakov , rajčín a kapusty, na rozdiel od Západu a to aj amerického ešte stále slobodne chodíme po lesoch a jeme tam medvedí cesnak, maliny, čučoriedky a zbierame huby, prespávame na chatách, chalupách a v prístreškoch. Dýchame na väčšine územia ešte celkom čistý vzduch. Vo vodovodoch máme všelikde chutnú pitnú vodu a pijeme čaj z podbeľu a materinej dúšky… A to všetko môže mať na vec podstatne väčší vplyv, ako len nejaké očkovanie proti TBC.

Treba si uvedomiť, že táto nákaza je síce po dlhej dobe prvá, ale určite nie posledná. Bude mať následky nielen dočasného rázu, ale aj trvalejšieho. V spojení s inými skutočnosťami, ktoré sa budú týkať súperenia kultúr, nás to bude nútiť – ak sme poučiteľní –  zariadiť sa tak, aby sme boli nielen schopní budovať si osobnú odolnosť a posilňovať telesné, ale i duševné – toto treba napísať 3 krát – duševné, a ešte raz duševné zdravie a odolnosť. Či už cvičíme viac rozjímania, alebo bojové umenia, či beháme po parkoch a lesoch, alebo stopujeme medveďov, to všetko môže vplývať na našu životaschopnosť.

Avšak – mali by sme sa starať aj o odolnosť skupinovú – spoločenskú. Ako? Napríklad – mohli  by sa posilniť spoločenské prvky, ktoré v mimoriadnych stavoch  slúžia ako bezpečnostná základňa:

PRÍRODNÉ VZDELÁVANIE

Časť detí by mala mať prístup k prírodným školám, ktoré budú robiť to, čo teraz vzorkovo my už  robíme: Okruhové vzdelávanie (príroda – zručnosť – sa prepája s učebnou látkou). Prírodné vzdelávanie môže byť tak domáce, ako i skupinové. Malo by to byť umožnené bez zbytočných zábran aj na Slovensku, aby slovenské deti nebolo nutné prepisovať do zahraničia, ako sa to bežne dnes deje. Ich hodnotenie by nemalo byť manieristické.

PRÍRODNÉ HOSPODÁRSTVO

2. Zákonným spôsobom by mala byť pôda chránená tak, aby sme sa na ňu nepozerali len ako na voľný tovar a aby sa jej dostalo zvláštnej, aj ústavnej ochrany ako dôležitému bezpečnostnému prvku. Malo by sa podporovať , alebo aj zvýhodňovať miestne prírodné hospodárstvo a základní hospodári (gazdovstvá – rodinné farmy) by nemali byť zaťažované  zbytočnými úradníckymi maniermi a predpisy by mali byť viac prispôsobené osvedčeným gazdovským tradíciam.

PRÍRODNÁ DUŠEVNÁ ROVNOVÁHA

Zvláštnej pozornosti by sa mali tešiť háje na celom území krajiny. Háj je hájená, teda chránená oblasť, ktorá je opatrovaná v úcte – majú v nej miesto pôvodné dreviny, sťahuje sa tam  živočíšstvo, nie sú tam nijaké betónové sochy, ohavné stavby  a umelé artefakty. V háji a ani pri ňom sa nehlučí a každý tam má právo oddychovať, cvičiť, tešiť sa pokoju a splývať s podstatou. Od vzdelávania detí až po pokročilý vek by malo byť podporované pokojné spojenie s prírodu a nie len rušný turistický ruch, ktorý sa podobá na krátkozraké koristníctvo.

PRIRODZENÉ PROSTREDIE A HOSPODÁRENIE – uchovať si spojenie s prírodou, vstup do lesa a iné vymoženosti. Prepojiť hospodárstvo a pôdohospodárstvo s ochranou prírody . Prepojiť prírodné zdroje napríklad drevo,  s úžitkovou a umeleckou výrobou a ňou nahradiť  krátkozraké koristnícke hospodárstvo.

PRIRODZENÁ OBRANA – v krajine by v rámci prirodzeného bezpečnostného vedomia mala umožniť mladým mužom, ktorí to chcú, aby sa zúčastňovali na domobraneckom výcviku. Ten by mal byť samozrejme pod vedením Ministerstva obrany SR, mal by byť mimo  politických a náboženských tlakom a mal by obsahovať tri základné okruhy:

• základný zdravotnícky výcvik – od úrazovej pohotovosti až  po ochranu voči nákazám
• základy sebaobrany a spoločenskej obrany
• výcvik zabezpečenia pre prípad živelných pohrôm

Základné spôsoby prírodného a vedomého života na Zemi by sa mali preniesť aj do usporiadania štátu, nadnárodných ustanovizní a medzinárodných vzťahov. Zemeguľa by nemala zostať kolbišťom znepriatelených kultúr, ale mala by byť považovaná na spoločné životné prostredie a národy a kultúry by sa mali snažiť o vyladenie. Toto nie je rojčenie, toto je nutnosť pre naše prežitie. Veľa času na to nemáme, aby sme sa vyladili a prispôsobili novým pomerom na Zemi, na ktoré sa už dávno nemôžeme dívať ľudostredne, ale celostne.

NA ZEMI

Na príkladoch  vedy 4 živlov  pisateľ už viac, ako dve desaťročia ukazuje, že nás čaká obdobie, keď bude prirodzene výraznejší živel zeme (a vody) a to nahradí obdobie prevahy živlu vetra  (a ohňa). Keď si vezmeme, že živel  zeme predstavuje hodnoty miestne, spojenie so základnými jednotkami (rodina, pôda, pole, sad, národ, dedina, mesto…)  akoby oproti vetru (celosvetové, globálne, nadnárodné, bezhraničné), tiež voda (spoločenstvá, vzťahy) oproti ohňu (spotreba, kapitál). Stále je dôležitá rovnováha všetkých 4 živlov, ale keď sa na to pozrieme, tak – v týchto týždňoch určite – sme uvrhnutý do obdobia zeme sa vody. Lenže nie je to len otázka niekoľkých týždňov,  alebo mesiacov. Nemali by sme to s tou zemou celkom preháňať, ale aj keď samozrejme stále bude fúkať vietor, svietiť slnko a horieť oheň, ale svet už nebude taký, ako býval predtým. Náš, ľudský svet, sa zmenil.  Viac, ako keď narazili lietadlá do dvojičiek. Nemali by sme sa na to dívať ako na stav znepriateleného sveta. Svet kultúry drobného života – mikroorganizmov –   ktorý je nepomerne  starší, ako ľudstvo, nám dal podnet k zamysleniu, či k hĺbaniu. Skúsme sa na to dívať nie ako na hnus, ale ako na dar – príležitosť.  Skúsme to vnímať ako vedomé znamenie a nepanikáriť. Bude nám to na úžitok.

Keď sa vám páčia naše články, môžete nás podporiť v zbierke na nové CD „Ožívajú“: Už len týždeň do konca!