OBRADY NIE SÚ NÁZORY
Obrad nie je rozprava, duchovno nie je dojná krava.
Zo zvitku Čaro obradov
Obrad je odvodený od toho, že veci v ňom nasledujú poporiadku, že majú svoje isté miesto.
Obrad nie je kázeň.
A teda obradník sa počas obradu nemá čo „vykecávať“
Mnohé obrady sa dejú mlčky – mlčí aj obradník aj ďalší prítomní. Napríklad taký je obrad vydymovania – vykiadzania zelinkami a živicami.
Keď obradník vyslovuje slová, tie slová nasledujú prirodzený a vedomý „rád“ , teda poriadok, ktorý je základom dobrého obradu. Mnohé obrady majú presne ustálený slovný chod, taký je napríklad obrad koláča – „vidíte ma z poza tohto koláča?“ ktorý je súčasne hospodárskym i spoločenským obradom v pôvodnom duchu. Zaznamenal ho saský letopisec u Polabských pomoranských Slovanov a dochoval sa na Slovensku do 20. storočia, zaznamenaný aj národopiscami, a teda jestvuje v nepretržitom slede vlastne dodnes, pretože ho uskutočňujeme.
Obradník si teda na obrade nevymýšľa a vyrovnane nasleduje, či udáva riadny chod obradu, v ktorom majú obradové prvky svoje jasné miesto. Tu teda počas obradu nie je miesto pre „ja si myslím“ a „prišlo mi“ a podobne.
Aby toto mohlo tak byť, obrad má jasný začiatok i koniec.
Ak pôvodný duchovný má nástojčivé vedenie k slovnému prejavu, to sa môže uskutočniť pred, alebo po obrade.
Obradník môže pred obradom – ak je potreba – napríklad pretože mnohí prítomní nevedia, o čo tu ide – vtedy môže stručne a jasne vysvetliť podstatu alebo postup obradu.
OBRAD JE DôSTOJNÝ
Ak niekto z prítomných nerozumie že vedomeckému obradu prislúcha úctive miesto, prítomní ho rýchlo utíšia a usmernia. Nemá to robiť hlavný obradník, ako sa to stalo na jednom sobáši pod stromami, kde vyrušoval jeden starosta, lebo možno nemal taký pocit, že keď sa obrad deje vonku pri stromoch a nevedie ho farár, že to má byť dôstojné. Ak niekto tomu nerozumie, najbližší ho majú upovedomiť a to hneď a ak treba tak opakovane a ráznejšie. Obradník má zasahovať voči narušeniu len ak sú už iné prostriedky neúspešne využité.
Na obradoch teda nemá byť brblanie a ani nemajú počas obradu pobehovať, alebo inak vyrušovať deti. Pisateľ často pracuje s deťmi na obojstrannú radosť, ale už od mala sa má dieťa naučiť, že vo vyhranenom čase má vedieť udržať pokoj a ticho. Je to tak odjakživa, pretože kedysi vo vyhrotených chvíľach od tejto schopnosti závisel aj život dieťaťa a tlupy. Takže ak dieťa nie je v tomto smere vyvinuté a teda vychované, na obrad ho neberieme. Nemluvňa na obrad môže ak ho má mamka na sebe, a ak priveľa vajatá, mama sa s ním na čas vzdiali. Mnohé nemluvňatá však chápu posvätnosť chvíle viac, ako mnohí dospelí.
Na obrad by nemali prísť ľudia, ktorí požívali omamné nápoje, alebo iné návykové látky. Fajčenie na obrade je tiež neprípustné. Návykoví fajčiari na obrad môžu, ale fajčiť na ňom nemôžu a nemali by tak konať ani v bezprostrednej blízkosti obradového miesta.
Keď niekto týmto veciam nerozumie, môže sa ísť pozrieť, ako je to v kostole. Vedomectvo je prírodné duchovno, ale to neznamená, že by sa nemalo pestovať dôstojne. Má byť prirodzene dôstojné.
Niektoré obrady ak by boli narušené, musia sa začať odznova.
VYSVETLENIE V HOVOROCH
Na podrobnejšie vysvetlenie duchovných javov alebo aj postupov slúžia hovory, čo je vlastne kázeň. Na konci hovorov dáva pisateľ spravidla miesto pre otázky alebo pripomienky prítomných. Aj tu je dôležité, aby z oboch strán bola udržaná niť. Na vedomeckých hovoroch je každý jav vysvetliteľný. Vedomecké duchovno nie je samoúčelné.
USTÁLENÉ NIE JE ODVIATE
Dnes je obdobie vetrov. Pisateľ bol viackrát svedkom, ako viedli obrady označované za slovanské ľudia, ktorí ich robiť nevedeli. Vlastné obrady narušovali názormi a hovormi plných módnych spoločenských prejavov. Používali latinizovaný slovník západného kultúrneho okruhu bez zjavného citu ku pôvodnému jazyku. Pojmy a výrazy boli zjavne odpozorované a pozliepané z viacerých módnych spôsobov. Takéto obrady ak sa dejú, nemali by byť označované za slovanské, ale nanajvýš za obrady so slovanskými prvkami, ak tam vôbec nejaké sú. Použiť len názvy slovanských božstiev alebo sviatkov je niekedy skôr na škodu, ako na úžitok, ak ostatné prejavy, napríklad slovné, ale i postupy sú vlastne nepôvodné a slovník nie je neslovanský.
Tiež videl často pisateľ postupy, ktoré obradník nevedel vysvetliť, ale zdôvodňoval to že „takto mi to prišlo“ a podobne. Vedomeckému obradníkov ak „niečo príde“, tak to vie vysvetliť. Ak to dostatočne vysvetliť nevie, tak mu to prišlo z nevedomia a nie z vedomia. A teda to nie je vedomecké.
Pisateľ pracuje aj s ľuďmi, ktorí nie sú dostatočne vzdelaní vo vedomectve na to, aby mohli viesť obrady. Ale aj tak im poskytuje svoje znalosti a ukazuje postupy a schopnosti, i keď nepredpokladá (ale nevylučuje) že by sa v budúcnosti vedomeckými obradníkmi stať mohli. Oni v podstate hneď niektoré prvky preberajú ale v zlúčených obradoch, povedali by sme že v živle vetra, kde to možné je. Takéto obrady by sme nemali označovať ako slovanské alebo vedomecké, ale mali by sme ich označiť ako obrady so slovanskými alebo vedomeckými prvkami, ak tam nejaké sú. Označovanie by malo byť teda pravdivé.
Pisateľ sa stretol často s ľahkovážnym narábaním z duchovnými pojmami. Taký vietor napríklad išiel z úst jedného chlapíka, ktorý dosť ľahkovážne hovoril, ako to myslel Ježiš a Buddha. Človek sa ho opýtal, že na základe akých podkladov to tvrdí, aké Buddove alebo domnelé Ježišove slová čítal v akých statiach. On to nevedel ničím doložiť, že toho veľa nečítal, ale že si to tak myslí, tak „mu to prišlo“. Tak mu človek poradil, aby si nebral do úst mená ľudí, ktorých učenie nepozná, nech ich necituje. Nech im nevkladá do úst vlastné názory. Podobne je to aj so slovanským duchovnom, ktoré je pre mnohých dojnou kravou a skryjú si zaň hocaké svoje chcenia, ale dejinný pôvod svojich nápadov nevedia doložiť, alebo si ho vykladajú povrchne, bez hlbších znalostí, čo neobstojí v overovacej rozprave. Ak nevieme niečo doložiť, máme to dať najavo ako svoju domnienku a zdôvodniť, prečo sme dospeli k danému vývodu, záveru, predpokladu či tvrdeniu.
Počuli sme aj o tom, že niekto prechýlil meno božstva dochovaného v mužskom rode do ženského tvaru. Keby si dovolil napríklad v kresťanskom okruhu alebo v moslimskom, asi by narazil na kameň. Môžeme to vnímať s porozumením pre vnútorný svet danej osoby (ezo-tera z gréčtiny – vnútorná zem, vnútorný svet, oproti exo-tera – vonkajší svet, to je pôvod názvov ezoterika a oproti nemu stojí opomínaná exoterika). Vedomectvo je súlad vnútorného sveta s vonkajším. Ak nieto nemá spojenie s vonkajším svetom a „fičí si“ len na vnútornom, môže mať aj dobré úmysly, ale dobré výsledky to priniesť nemusí.
Ak takáto osoba prechýlila meno slovanského božstva do opačného rodu, to by nebolo dobré, ale keby vyhlásila, že mala videnie o bytosti s takým a takým menom, a neoznačovala by ho za slovanské božstvo, tak by to bolo dajme tomu, že vysvetlené ako dianie v jej vnútornom svete.
V duchovne je to tak, ako v mnohom inom – menej je niekedy viac. Viac uvažovať a menej tvrdiť je múdrejší postup. Tvrdenie má byť podložené. Ak nie je, budú to brať ľudia po prehodnocovaní na ľahkú váhu. Ľahké tvrdenie už nie je tvrdenie.
Pisateľ sa zaoberá cielene vedomectvom ako podstatnou náplňou 30 rokov a dielčie výsledky zverejňuje v tlači a dnes už aj na medzisieti 27 rokov. Takmer všetko overuje v skutočnosti a uskutočňuje duchovno v dennom živote. Ale sám seba neoznačuje ako vedomca. Niekedy sa diví, koľkí označujú za žrecov. V prvých začiatočníckych rokoch by bolo skromnejšie a určite aj pravdivejšie použiť názov „obradník“. Áno, vieme, že keď je šermiarska skupina, ovplyvnená ranným stredovekom môže mať svojho „žreca“. Lenže to je spravidla len akože žrec, podobne, ako keď šermiari ukazujú akože bitku, ale v skutočnosti sa nechcú navzájom pobiť, takže to nie je skutočná bitka, ako to nie je skutočný žrec. Na pôde šermiarskeho divadla by teda mohol byť akože žrec. Aby sa stal skutočným vedomeckým či žreckým obradníkom, musel by tomu zasvätiť život, ale ani to nestačí, pokiaľ by nenadobudol v tomto smere potrebné vzdelanie, ktoré prichádza zaučením.
Vedomecký buditeľ môže, a nemusí vykonávať aj žreckú činnosť. Žrecký obradník by mal byť znalý vedomectva, aj preto, lebo vedomectvo na rozdiel od žrectva prežilo v nepretržitom slede a žrectvo sa vlastne vyvinulo z vedomectva ako jeho náboženská odnož. V slovanskom okruhu sa už pôvodné duchovno dostáva do módy, ale o čo dlhšie bolo v nevôli a úpadku, o to je viac je ľahkovážnych vývodov. Je jeden známy prúd , označujúci sa za slovanský, nie je známy svojim obradoslovím, zato je ho plný internet, a keďže je vymyslený v podstate celý, nemá význam ho ani hodnotiť, lebo keby sme z neho vylúčili všetky nezmysly, takmer nič by z neho neostalo. To, na čo pisateľ upozornil ako na chyby, sa týka prúdov, ktoré sa môžu vyvíjať k lepšiemu.
Vedomie o vlastných nedostatkoch nám pomáha v zušľachťovaní a napredovaní na duchovnej ceste.
Cesta Vedomecká ´23 – učenie
Morava – Těšíkovská Bydlina https://www.ziarislav.sk/podujatia/cesta-vedomecka-se-slovanskou-potni-chysi-tesikovska-bydlina/
Slovensko – Jelenec https://www.ziarislav.sk/cesta-vedomecka-je-ziva-vec/