Na doline všetci plačú,
lebo nevedia tú našu;
a veru ja hlavu v smutku nemám,
každý deň si spievam.
Každý boží deň si skočím,
ráno, večer, abo v noci,
zaspievam si na poli aj v lese,
aj na druhom svete.
Keď si smutný, zarmútený,
pesnička to všetko zmení,
veďže urob svojej duši zadosť
a budeš mať radosť.
A keď hudbička zatiahne –
a či rezké, a či tiahle;
jak sa strunky naháňajú, šej haj,
nožičky virgajú.