Košeľu zdobil hlinkami,
ba i tvár, vlasy splietol s trávou.
Kraj lesa spí pod hviezdami,
na nebo hľadí nôckou tmavou.
Keď oheň kreše ocieľkou,
iskru žiada zo zdroja,
strmou cestou preveľkou
tu kráča bojovník bez boja.
Tu založil usadlosť malú
na medzi hôr a pasienkov.
Tak ako vtáčik hľadí dráhu
svietiac si duše plamienkom.
Listina práv je k nemu nemá,
všade je vlasť, no domova nemá,
no ak je domov, tak je tu –
kde halenu má odetú.