Všade kam sa pohnú,
predávajú všetko,
aj Matku Zem rodnú,
a neznajú dych predkov.
Už ich je tak veľa,
už im nie je miera,
majú moc aj delá,
no nádej neumiera.
Popolvár
príde, tomu ver,
v myšacom kožúšku
skrytý bohatier!
Duchovia predkov ti spievajú,
keď hodiny bez viny zastanú,
keď slnko sa zacloní,
keď kráčaš sám, oni
sa ťa zastanú.
Otupujú deti,
a robia na nich obchod;
do duší hádžu smeti,
a nechcú si dať odchod.
Strihnú krídla vete,
a nič im nie je sväté;
čierna je vraj biela,
no pravda neumiera.
Popolvár
príde, tomu ver,
v myšacom kožúšku
skrytý bohatier!
Popolvár – áno si to ty –
v myšacom kožúšku
stále ukrytý.
Majú dobré miesta,
a tŕnitá je cesta,
keď dávajú ti viny
len preto, že si iný.
Vadí im to rodné,
vraj to nie je vhodné,
majú trúby hlasné,
no aj tak im to hasne.
Popolvár príde…