Obrady postrižín a prijatia duchovného mena

 

Tento obrad je predhodovým obradom v živote človeka. Spravidla jednorazovým. Postrižiny sedemročných detí už takmer zanikli. Približne v tomto veku obradne odstrihli vlasy a obetovali ich rodovému duchu, v dobe slobody pôvodného duchovna ohňom. V prípade chlapca sa ten dostával z vplyvu matky viac pod vplyv otca. Postupne sa vyčleňoval navonok aj odevom.

V dnešnej dobe sebauvedomovania a uvedomovania si svojej pôvodnej kultúry sa stalo pravidlom, že na veľkých výročných sviatkoch uskutočňujú priaznivci pôvodného duchovna aj obrad postrižín a to zväčša v dospelom veku. Tento obrad sa ustálil vo význame obrody v pôvodnom prírodnom a teda v rodnom duchovne. Je to prechodový (iniciačný) obrad. Je spojený s očistou od nánosov zväčša nadobudnutých v tomto živote – napríklad nechceným začlenením do kruhov či príslušností, ku ktorým sa už osoba nehlási. Obrad postrižín môže mať aj význam očistného obradu od zdravotných a duševných neduhov – či už nadobudnutých svojím pričinením, alebo dedičných. A teda môže mať i význam očisty od návykových látok, vzťahovej či spoločenskej krútňavy a iných vplyvov a následkov, ktoré osoba vníma ako nepriaznivé a nevhodné pre celostnú cestu.

Prijímanie mena

Obrad prijímania mena ako prechodový obrad súvisí s dávnym zvykom v určitom veku detské meno, ktoré človek dostal spravidla od rodičov, nahradiť duchovným menom, ktorého význam je už vyhranený životnou cestou osobnosti. Meno má pomáhať na dobrej ceste, ale nemalo by byť v rozpore s povahou bytosti, ktorej prináleží. Dnes je ešte stále prevažujúce zvykové udeľovanie celoživotného mena buď pod vplyvom cirkevného kalendára, ktorý vytlačil pôvodné slovanské mená, alebo aj pod vplyvom filmového priemyslu a iných módnych výstrelkov. V dnešnej dobe sa rozmáha zapisovanie slovanských mien aj nie bežných, alebo aj nových – a to aj do matrík, čo je v súlade so zákonom o tvorení nových slov. Meno nesmie byť neosobné, teda všeobecné podstatné meno a tiež nesmie byť posmešné. Slová sa podľa právnych noriem slovenského jazyka tvoria odvodením (Horan od hory) , skladaním (Jasoslava, Živodar) , skrátením. V prípade nevôle miestnej matriky pomáha vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. V prípade že vzniká prijatím mena „precedens“ teda už je raz dané meno na niektorej z matrík prijaté, obvykle vystačí doloženie tejto skutočnosti. Každé, aj to najzaužívanejšie meno raz muselo vzniknúť a niet logického zdôvodnenia, prečo by táto možnosť mala byť popretá práve dnes. Zvlášť keď sa možno odvolať na pôvodnú slovanskú tradíciu.