Zajtra sadáme na plechové kone a ideme hrať do Prešova. Prečo?
Lebo máme radi hudbu. Máme radi hrať pre ľudí, spieť s nimi, vnímať tú čarovnú, hustú a pritom ladnú živu, milujeme to.
Ale je tu ešte jedna dôležitá vec: Poslanie.
Áno, nevyznieva to príliš moderne.
Je nejaký dôvod, prečo to robiť, nejaký duchovný.
Inak by to nestálo za to. Páliť si prsty za iných, uskutočňovať hospodársky stratové podujatia, riskovať, či ísť vlastne na istotu, že nás v rozhlase nepustia, lebo dnes ako umelec môžete rozbíjať zariadenia, pľuť okolo seba a hádzať sušniaky, môže brať návykové látky a grcať zo schodov, ale – jedna vec sa nepatrí – nepatrí sa uskutočňovať nejakú viditeľnú duchovnú cestu. No áno, ešte keby to bolo štátne náboženstvo, tak to sa opla. Koledy pred Vianocami bežia v rozhlase a v obchodných domoch, hudobné relácie tam i tam, možno aj nejaký koncertík v špicatej sále a isto aj na festivale, to až tak nevadí, keď sa tam mihne nejaké jezuliatko. Keď sa tam ale mihne nejaký Perúnik, no, to môže byť aj ťažkosť. Hej, však vieme. Z jednej strany cviknú pokrokári, z druhej protipokrokári, dokonalé kliešte.
A my sme si vybrali cestu života tŕnistú. Dokonca ani nie všetci. Čo už s tým Žiarim, človek vidí, ako nad tým mávnu rukou aj naši hudobníci niektorí. Ten sa už nezmení.
Konzervatívci majú človeka za nju ejdž liberála, liberáli za tradicionalistu. Mnohí vidia osobné záujmy tam, kde nie sú. A zaraďujú nezaraditeľné.
Duchovno v zásade nie je osobné. Pretože je nadosobné. Riešite veci z celostného hľadiska, nie z osobného prospechu. Osobne potrebujem opraviť strechu, neviem za aké peniaze, práve vyrábam luky, aby bol aspoň nejaký príjem pre domácnosť, osobne nepotrebujem cestovať cez pol republiky, aby tri skupiny hrali pre ani nie sto ľudí, keď odpočítaš cestovné, zarobíš menej, ako murár, teda oveľa menej, lebo ďalší deň cesty späť, mali sme skúšku vyše sto kilometrov od domu, včera kúpil človek struny na husle a na gitaru a len tie struny predstavujú viac peňazí, ako ten honorár, čo bol na hlavu. Takže – čo je ten dôvod?
Ten dôvod, prečo ešte tentoraz urobíme hromničné koncerty, je veľmi zvláštny.
Človek má videnie celostného časopriestoru, ktorého čarovné, divotvorné spojenie má väčšiu silu, ako všetky poisťovne a banky sveta. Je to kolobeh prírodných sviatkov.
Áno, toto je teraz stred. S tým je spojených najmenej 10 z 20 piesní, ktoré teraz nahráva. A s tým súvisí aj kniha, ktorú píše. S prírodným poriadkom sveta, s prírodným duchom.
Nie je to náboženstvo. Je to náš časopriestor.
A v tom hrajú aj Hromnice nejakú úlohu.
Nazvali sme ich Perúnove Hromnice. Prečo? Aby sa to nepodobalo na tie Hromnice, o ktorých je reč v chrámoch.
Etnologička Emília Horvátová písala, že Hromnice súvisia s dávnym hromovládnym božstvom.
Boli už pred kresťanstvom. Mnohí ich odvádzajú z Ríma, ale to nie je pravda. V Ríme sa konali „Luperkálie“ – spojené s „lupus“, teda s vlkom. Bol to predkresťanský obrad súvisiaci s plodonosnosťou, predjarím, a s povesťou o vlčici, ktorá odkojila Romula a Rema.
U nás je názvoslovie sviatku celkom iné. Slovania boli súčasníkmi Rimanov a mali svoje vlastné sviatky. Ich názov sa zachoval – v hrome – v hlase blesku. Nesúvisí s vlkom, ale s hromovládnym divom. A vieme, že u Slovenov mal meno Perún.
Môžeme ho vnímať ako bytosť, alebo môžeme túto silu vnímať aj ako jav.
Nemali by sme vylučovať v duchu videnie iných.
Prírodné sviatky sú koreňom duchovných prúdov, aj novodobých. Navalili sa na nich povesti, ale ich základ je duchovno – prirodzené. Aj ich poslanie – spojiť sa s tým, čo prechádza cez tento náš časopriestor a tým ho vlastne presahuje.
Hromnicami privolávame predjarie. Môžeme však privolávať aj jar ducha. Prebudenie spiacich. A vnímanie sveta, v ktorom sme všetci súrodencami. Vnímanie sveta, v ktorom sa nenávisť mení na návisť, teda na videnie, na lásku.
Tak – človek ešte ide doladiť husličky, natiahnuť nové struny aj na tú lutnu.
A vidíme sa zajtra, v Prešove, v Stromoradí. A zahráme a spolu si aj zaspievame. A azda aj zatancujeme.
Živa!
Podujatie v Prešove: https://www.ziarislav.sk/podujatia/8-2-perunove-hromnice-presov-stromoradie/
Gazdovská Obroda roku 25: https://www.ziarislav.sk/podujatia/gazdovska-obroda-r-25-10-rocnik-na-zbojskej/
V marci sa v Bratislave uskutoční koncert s Poľskou Skupinou JAR – 28. 3. 2025. Onedlho Vám zašleme aj ďalšie správy.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti