Popis
Na pomedzí románu a reportáže vykreslený príbeh človeka, ktorý na prelome tisícročí opustil mestský život, aby – strmhlav a bez istenia – podstúpil dobrodružné hľadanie toho, po čom mnohí túžia, ale málokto sa do toho pustí. Pisateľ si nemusel vymýšľať, pretože práve takto strávil na lesnej samote, z ktorej sa už nevrátil, roky samotárskeho pustovníčenia, ale aj strhujúcich udalostí.
Spolu s hlavným hrdinom prežívame dobrodružstvá so zvieratami s dušou – čuvačkou Borkou, ktorú dostal od očovského baču v krabici od topánok, s túlavým čuvačom Belom, čo mu trhal zvieratá, s huculským žrebcom Gorinom, s ktorým podnikal jazdy a púte, s kozou Divkou… Na stránkach, ktoré sa pred očami čitateľa menia na živé obrazy, sa mihajú aj osudy ľudí, ako napríklad príbehy mladej veterinárky Živany-bačovky, čo sa na usadlosti vyliečila, či tajomnej postavy kňažnej – Svetlušky, vystupujúcej raz ako bežný mestský človek, inokedy ako celkom iná bytosť pohybujúca sa v prostredí lesných duchovných dejov, na hranici bdelého života. Tá preniká pustovníkovi do srdca a do snov, veď je to muž, ktorý preciťuje aj lásku. Čitateľ tu tiež narazí na rázovitého starousadlíka Dráča či na potulného inžiniera Pustoňa, ktorý sa znenazdajky zjaví s karavánou ľudí a kôz a somárom Bonifácom.
Na pozadí príbehov a dejov – tu v meravom tichu, inokedy v búrlivej víchrici duchovných zápasov – vynára sa útes postmodernej civilizácie, ktorý sa chvíľami javí ako vzdialený strašiak prírodnej rovnováhy, inokedy sa však mení na všadeprítomnú vyhňu konzumného myslenia, konania a plytvania. Pred týmto povrchným svetom sa ako na bájne lesné ostrovy slobody a čistoty utiekajú tí, čo sa s myšlienkou straty prírodného sveta nikdy nezmierili.
Ohlasy a viac informácií
Rodná cesta –
Na Vrchárskom chodníku – kniha, z ktorej cítiť vôňu dymu, počuť zvuky lesa a vidieť veci neuveriteľné
Autobiografický román so sprievodným hudobným nosičom spisovateľa, hudobníka, bývalého novinára a geológa Žiarislava je lyrizovanou prózou, v ktorej je lyrika navyše obsiahnutá aj v textoch piesní vložených do deja v súlade s dobou ich vzniku počas pisateľovho života.
Pre tých z nás, ktorí majú Žiarislavove piesne napočúvané (okrem piatich nových piesní, ktoré ešte neboli vydané) je to zvláštna pridaná hodnota – čítať texty, ktoré zapadajú do príbehu a navyše ich vnímať aj vizuálne. Takéto prepojenie dotvára mozaiku príbehu tohto zaujímavého človeka. Spôsob, akým je tento príbeh napísaný, vás prenesie do prostredia, v ktorom sa odohráva, tak presvedčivo, že zacítite vôňu dymu, začujete zvuky prírody a uzriete veci viditeľné i neuveriteľné.
Čitateľovi odporúčam, aby si našiel pokojný priestor, ktorý mu umožní nerušene sa vnoriť do deja bez toho, aby pri vyrušení vrčal na svoje okolie. Pri tejto knihe mi totiž viackrát vhŕkli slzy do očí až ma zaštípalo v nose. Neraz som sa nahlas zasmiala a aj sa plesla po čele. A niektoré súvislosti zabrneli v mojom vnútri tak, že som ich musela predýchať.
Kniha je vhodná pre všetky vekové kategórie od dorastencov po dôchodcov. Zaradiť by sa mohla niekam medzi dobrodružné knihy Karla Maya a duchovné príbehy Paula Coelha. Rozhodne by však medzi nimi zažiarila svojou vizuálnou stránkou, keďže obálka je (posúďte sami) prekrásna! Každý obrázok v tejto knihe je portálom.
A ešte poznámka pre hudobných fanúšikov – už tých päť nových piesní stojí zato, aby ste dielu venovali pozornosť. Pieseň ‘Na vrchárskom chodníku’ vám bude znieť nielen do kroku, ale priloží i nejedno polienko do vášho vnútorného ohníka. Celkovo je toto výberové CD skvelým obrazom rôznorodosti hudobného cítenia autora, cez balady až po ‘ťažký folk’. Odhliadnuc od žánrových pravidiel táto hudba rozhodne osloví i rockerov, teda prinajmenšom tých, ktorí dokážu spracovať slákové basy a píšťalové vyhrávky. Spievané melódie Žiarislavových piesní a protimelódie jeho hudobných nástrojov osviežia aj polomŕtveho. Piesne sú navyše pretkané zvukmi prírody aj civilizácie, tvoriac takto ozajstný ‘soundtrack’ k autobiografickej knihe autorovho života.
Rodná cesta –
Konečne po dlhej dobe píšem vysnívanú recenziu.
Knihu Na vrchárskom chodníku som zhltla za týždeň ako jednohubku. Bola som práve chorá a ležala som stále v posteli. Bola to nuda. Telo slabé, únava neustála. Siahla som teda po tejto knihe a bolo to to najkrajšie, čo som pre seba mohla urobiť.
Pisateľ ma vzal za ruku a vtiahol do deja knihy, akoby som tam bola. Mala som pocit, že som sa preniesla do krajiny, kde sa odohráva dej. Poviem vám… je to tak nádherná krajina. Obrazy, ktoré kniha tvorí sú tak živé a farebné, že som cítila vôňu dymu, teplo ohňa, počula šum lesov. Spriatelila som sa s postavami. Bolo to tak krásne, že ju už čítam podruhé.
Na vrchárskom chodníku je dielo o človeku, ktorý v sebe od malička nesie silnú lásku k prírode a duchovnému svetu. Autora diela poznám a viem, že to nie je žiadna beletria, ale je to podľa skutočný udalostí.
Autor mi dokorán otvára svoj vnútorný duchovný svet a ukázuje svoje sny, hlboké túžby. Človek (hlavná postava) je jemný a vníma častokrát aj tie najdrobnejšie detajly všade, kade chodí – chrobáčiky, oblaky, stopy v lesoch. Všeduch je jeho najlepší priateľ a ochranca. Ako čítam, cítim, ako miluje zem, život, a z textov knihy priam sála jeho radostná a hravá povaha. Pisateľova povaha je citeľne silne vypracovaná. Môžem si všimnúť, že autor knihy na sebe vnútorne veľa pracuje a silne si uvedomuje svoje bytie, svoje činy a okolitý svet. Má v sebe však silný rozpor, pretože na začiatku diela býva v meste pri štvorprúdovej ceste, kde jeho duša vôbec nie je „na mieste“. Pracuje ako novinár v mestskej redakcii. Ruší ho zvuk áut, susedov v paneláku, elektrina tečúca cez káble, nekonečné mestské svetialka. Túži ísť do divočiny. Domov, kde vyrastal ako dieťa, u deda na Medzi. Berie ma teda so sebou na cestu za týmto snom. Na cestu, kde sa prediera svetom a životom. Čelí životu v meste, na ktorý vôbec nie je stavaný.
V knihe je mnoho vedľajších postáv, ktoré, vždy na určitý čas človeka sprevádzajú na jeho ceste. Počnúc ľuďmi až po zvieratká. Všetky majú krásne slovenské/slovanské mená či prezývky.
Keď sa človek konečne presťahuje do lesa – do raja, prichádza obrovská úľava, ale aj veľké očakávania a nové dobrodružstvo. Nasťahuje sa do starého hlineného domu na úplnú samotu v lesoch. Otvára mi brány do duše zvierat, lesa a do všehomírnych zákutí. Pustovníči. Občas je aj hladný a je mu zima, cíti sa niekedy sám, no všetky nepríjemné scény v knihe vyvažuje človekov silný duch. Jeho hlboké spojenie s všeduchom. Dokáže aj v zlých chvíľach nájsť zmysel a krásu.
Pribúdajú zvieratká. Čuvačka Borka, mačka, koza, aj koník. Prítomnosť zvierat ešte viac zjemňuje, no aj obohacuje svet, ktorý mi kniha otvára. Prichádzajú vtipné príhody so zvieratkami, ktoré len tak niekde neuvidíte. Túžim sa stať kúzelníčkou a ísť žiť do sveta, ktorý mi pisateľ otvoril. Keď knihu zas na chvíľu odkladám, smútim a už už chcem čítať znova. Obrazy v knihe mi zmäkkčujú srdce a robia mi obrovskú radosť. Asi tak by som opísala pôsobenie textu na mňa. Je to úplne iný svet.
Ku čítaniu knihy:
Odporúčam knihu čítať v kľude, kedy sa pripravíte na to, že dostanete kľúč od krajiny, v ktorej človek žije. Vnoríte sa do nej tak hlboko, že vám možno bude chvíľu trvať, kým si uvedomíte, že ste stále doma/vo vlaku/kdekoľvek čítate. Kniha nie je len obrazová, dejová, ale aj duchovná. Nie je to obyčajná kniha s rozprávkami. Opisuje aj mnohé morálne a duchovné dilemy, prežívanie a autorove jemné vnemy. Sú v nej taktiež nádherné ilustrácie od Igra Stromku, ktoré sú niekedy naozaj tou poslednou kvapkou k explózii predstavivosti a dotvoreniu nádherných obrazov. Kniha je popretkávaná textami Žiarislavovych piesní, ktoré na svojej ceste skladá. Vypočuť si ich môžete na CD, ktoré je súčasťou knihy s výberom týchto piesní.
Na koniec len toľko: ktorý autor sa môže pochváliť, že svoju beletriu celú aj skutočne zažil? Že vôbec nemusí použiť fantáziu, ale svoju pamäť, aby napísal takúto knihu? Veľa ich nieje. Skladám hlboký obdiv. Čakám na druhú časť knihy! <3