V predslnovratových časoch viaceré obrady sa zachovali z doby pôvodného duchovna a pomáhajú pripraviť sa na počasné, telesné a duchovné zmeny, ktoré prichádzajú. Predkovia to vnímali tak, že obrady sú nutnosťou prežitia. Čo v kultúrno-duchovnom význame vidíme aj my dnes.
VENIEC SLNOVRATOVÉHO OČAKÁVANIA
Očakávanie Zimného Slnovratu predstavuje dávny znak znázornený slnečný kolom uvitým zo zelených rastlín s vyznačenými štyrmi stranami – červenou stuhou, sviečkami alebo aj inak. Tento slnovratový veniec pretrval aj v období kresťanstva, kde je znovuobrodené slnečné božstvo zamenené za Ježiša. Vysvetlenie sa zmenilo, avšak slnečný prakríž v kruhu ako znak slnka je ten istý. Kresťanský tvar šibeničného kríža nemá nič spoločné s adventným vencom, ako je nazývaný veniec slnovratového očakávania (advent znamená očakávanie).
Tí, ktorí ideme na spoločné slávnosti Slnovratu, urobíme jeden spoločný slnečný veniec a to z halúzok, ktoré prinesieme z domu, zo záhrad, z cesty, z miesta, kde môže pocestný zastaviť a vyžiadať si zo stromu , kríku, alebo trávnatého porastu zelenú ratolesť. Sú to ihličnaté chvojky, tis, kríkové rastliny, ako borievka, tuja, krušpan, ale aj rastliny, ako zimozeleň, brečtan a ďalšie.
Z toho, čo sa zvýši, vyzdobíme miestnosť.
HALÚZKY, STROMČEK A BADNIAK
Halúzky stromov nosili do svojich príbytkov na vysvätenie aj dávni Slovania. Vianočný stromček má korene skôr u Slovanov, než v Izraeli. Podľa zdrojov zvyk zaviedol Martin Luther , ktorý podchádzal od Lipska, čo je územie západu Srbského kmeňového zväzu. V tej dobe ešte žili v tej oblasti zvyšky Slovanov, ktorí príjali kresťanstvo z donútenia o pol tisícročia neskôr, ako susední Germáni. V tom čase ešte stáli niektoré posvätné stromy na miestach svätohájov. Takže aj vianočný stromček má korene viac v prírodnom duchovne, než ako v biblickom, už odprírodnenom.
Keď už spomíname halúzky stromov, tak pisateľ videl, ako Srb z rodiny južbých slovenov búchal po zemi k ohňa vytiahnutým konárom duba – badniakom, ktorého listy tleli a lietali, prial pritom zdravie a zdar zúčastnenej rodine. Dub, ako vieme, na zimu lístie nezhadzuje,
Pálenie kmeňa (badniaka) patrilo ku staroslovanským zvykom a uskutočňovalo sa práve na Zimný Slnovrat.
VYSVäTENIE KŇAŽKAMI SVETLANAMI
Predtým, ako nastane Slnovrat, predkovia čistili svoje domácnosti. A to aj obradne. Poznáme sviatok Lucie. To síce tiež má aj nejaké dodatočné kresťanské vysvetlenie, avšak vymetanie kútov a očiaranie komína perami či krídlom patrí k vedomeckým obradom. V starej dobe kňažky – Svetlany perom či krídlom rozháňali dym z obradných bylín a živíc. Aj tento obrad uskutočníme na tohtoročnom Slnovratovom stretnutí. Tvár majú obradníčky bielu, obrad uskutočňujú mlčky, ako je to dochované v ľudovom obradosloví. Aj v tomto je dôležité, aby sa do obradov zapojili aj noví ľudia. V tomto obrade hlavne divice – prinesú si bielu plachtu, ktorú si prehodia cez odev, môžeme tak vidieť, že v starej dobe mali kňažky biele šaty – rúcha.
STRÁŽCOVIA 4 STRÁN A PREŽITIE
Z ľudových obradov je tiež známy obrad štyroch strážcov strán, ktorí tancujú – ako koledu – teda obchôdzku – tanec Slnka v slnečnom tvare – totožnom s tvarom slnečného venca. Je to teda obrad v kole, pri ktorom držia ozembuchy alebo bunkoše do stredu a točia sa pravotočivo. V niektorých krajoch v strede sedí piaty obradník – Starý, alebo tiež zvaný ako Grico (igric, teda divadelný obradník – od staroslovanského „igrati“. Ten predstavuje diva Roda. Je preto ustrojený, akoby bol z iného, starého sveta – tvár má niekedy začiernenú, niekde kožušinovú kuklu, celý je v zimnom kožušinovom odeve. V niektorých krajoch nosí so sebou obušok – úd – , ktorým poklepkáva ženy, čo má znamenať plodivú obradovosť, inde so ženami tancuje a vydáva zvuky ako rujný capko, v iných krajoch má na zátylku dva nafúknuté zvieracie mechúre, ktorými má pripomínať ako postava mužské pohlavie. Rod teda navodzuje obradovo udržanie rodu, čo súznie s niektorými mládežníckymi milostnými hrami zaznamenanými Lazoríkom (pisateľ si nie je Istý, či ich Ján Lazorík z Krivian aj uverejnil, avšak vedel k tomu aj piesne).
V tomto tohto roku budeme chystať tiež tanec a priberieme nových obradníkov. Z hmotného zabezpečenia treba vziať ozembuchy z ihličnanov dlhé po hlavu, početné pliešky z flaš nápojov, ktoré treba vypáliť, roztĺcť a prederaviť klincom, prípadne iné znejúce kovové krúžky, roľničky a iné hrkadlá, ale aj kožušiny , dva mechúre, alebo rovno ústroj Starého – Roda. Dopripravenie patrí k obradovej práci, i keď v ľudovej kultúre sa to robí dávno v predstihu.
Prajné sypanie zrna v domácnostiach pri návšteve, či obchôdzke, je známe ako obrad „oseň“ a je to vlastne obradová predloha slnečného, vianočného obdarúvania.
Ďalšie obrady sú – obrad koláča alebo misy, tiež dochovaný v ľudovom obradosloví.
A ďalšie podstatné. Ako zapálenie živého ohňa, obrad chvály, obrad slávy znovuzrodenému slnečnému duchu, ktoré znamená aj nádej nášho prežitia v duchu, v akom sme prirodzene, od dávna, v sile pre obrodu súčasných, i budúcich pokolení.
Slávnosti Zimného Slnovratu: https://www.facebook.com/events/1038312383839759/?ref=newsfeed
Predslnovratové a slnovratové obrady
V predslnovratových časoch viaceré obrady sa zachovali z doby pôvodného duchovna a pomáhajú pripraviť sa na počasné, telesné a duchovné zmeny, ktoré prichádzajú. Predkovia to vnímali tak, že obrady sú nutnosťou prežitia. Čo v kultúrno-duchovnom význame vidíme aj my dnes.
VENIEC SLNOVRATOVÉHO OČAKÁVANIA
Očakávanie Zimného Slnovratu predstavuje dávny znak znázornený slnečný kolom uvitým zo zelených rastlín s vyznačenými štyrmi stranami – červenou stuhou, sviečkami alebo aj inak. Tento slnovratový veniec pretrval aj v období kresťanstva, kde je znovuobrodené slnečné božstvo zamenené za Ježiša. Vysvetlenie sa zmenilo, avšak slnečný prakríž v kruhu ako znak slnka je ten istý. Kresťanský tvar šibeničného kríža nemá nič spoločné s adventným vencom, ako je nazývaný veniec slnovratového očakávania (advent znamená očakávanie).
Tí, ktorí ideme na spoločné slávnosti Slnovratu, urobíme jeden spoločný slnečný veniec a to z halúzok, ktoré prinesieme z domu, zo záhrad, z cesty, z miesta, kde môže pocestný zastaviť a vyžiadať si zo stromu , kríku, alebo trávnatého porastu zelenú ratolesť. Sú to ihličnaté chvojky, tis, kríkové rastliny, ako borievka, tuja, krušpan, ale aj rastliny, ako zimozeleň, brečtan a ďalšie.
Z toho, čo sa zvýši, vyzdobíme miestnosť.
HALÚZKY, STROMČEK A BADNIAK
Halúzky stromov nosili do svojich príbytkov na vysvätenie aj dávni Slovania. Vianočný stromček má korene skôr u Slovanov, než v Izraeli. Podľa zdrojov zvyk zaviedol Martin Luther , ktorý podchádzal od Lipska, čo je územie západu Srbského kmeňového zväzu. V tej dobe ešte žili v tej oblasti zvyšky Slovanov, ktorí príjali kresťanstvo z donútenia o pol tisícročia neskôr, ako susední Germáni. V tom čase ešte stáli niektoré posvätné stromy na miestach svätohájov. Takže aj vianočný stromček má korene viac v prírodnom duchovne, než ako v biblickom, už odprírodnenom.
Keď už spomíname halúzky stromov, tak pisateľ videl, ako Srb z rodiny južbých slovenov búchal po zemi k ohňa vytiahnutým konárom duba – badniakom, ktorého listy tleli a lietali, prial pritom zdravie a zdar zúčastnenej rodine. Dub, ako vieme, na zimu lístie nezhadzuje,
Pálenie kmeňa (badniaka) patrilo ku staroslovanským zvykom a uskutočňovalo sa práve na Zimný Slnovrat.
VYSVäTENIE KŇAŽKAMI SVETLANAMI
Predtým, ako nastane Slnovrat, predkovia čistili svoje domácnosti. A to aj obradne. Poznáme sviatok Lucie. To síce tiež má aj nejaké dodatočné kresťanské vysvetlenie, avšak vymetanie kútov a očiaranie komína perami či krídlom patrí k vedomeckým obradom. V starej dobe kňažky – Svetlany perom či krídlom rozháňali dym z obradných bylín a živíc. Aj tento obrad uskutočníme na tohtoročnom Slnovratovom stretnutí. Tvár majú obradníčky bielu, obrad uskutočňujú mlčky, ako je to dochované v ľudovom obradosloví. Aj v tomto je dôležité, aby sa do obradov zapojili aj noví ľudia. V tomto obrade hlavne divice – prinesú si bielu plachtu, ktorú si prehodia cez odev, môžeme tak vidieť, že v starej dobe mali kňažky biele šaty – rúcha.
STRÁŽCOVIA 4 STRÁN A PREŽITIE
Z ľudových obradov je tiež známy obrad štyroch strážcov strán, ktorí tancujú – ako koledu – teda obchôdzku – tanec Slnka v slnečnom tvare – totožnom s tvarom slnečného venca. Je to teda obrad v kole, pri ktorom držia ozembuchy alebo bunkoše do stredu a točia sa pravotočivo. V niektorých krajoch v strede sedí piaty obradník – Starý, alebo tiež zvaný ako Grico (igric, teda divadelný obradník – od staroslovanského „igrati“. Ten predstavuje diva Roda. Je preto ustrojený, akoby bol z iného, starého sveta – tvár má niekedy začiernenú, niekde kožušinovú kuklu, celý je v zimnom kožušinovom odeve. V niektorých krajoch nosí so sebou obušok – úd – , ktorým poklepkáva ženy, čo má znamenať plodivú obradovosť, inde so ženami tancuje a vydáva zvuky ako rujný capko, v iných krajoch má na zátylku dva nafúknuté zvieracie mechúre, ktorými má pripomínať ako postava mužské pohlavie. Rod teda navodzuje obradovo udržanie rodu, čo súznie s niektorými mládežníckymi milostnými hrami zaznamenanými Lazoríkom (pisateľ si nie je Istý, či ich Ján Lazorík z Krivian aj uverejnil, avšak vedel k tomu aj piesne).
V tomto tohto roku budeme chystať tiež tanec a priberieme nových obradníkov. Z hmotného zabezpečenia treba vziať ozembuchy z ihličnanov dlhé po hlavu, početné pliešky z flaš nápojov, ktoré treba vypáliť, roztĺcť a prederaviť klincom, prípadne iné znejúce kovové krúžky, roľničky a iné hrkadlá, ale aj kožušiny , dva mechúre, alebo rovno ústroj Starého – Roda. Dopripravenie patrí k obradovej práci, i keď v ľudovej kultúre sa to robí dávno v predstihu.
Prajné sypanie zrna v domácnostiach pri návšteve, či obchôdzke, je známe ako obrad „oseň“ a je to vlastne obradová predloha slnečného, vianočného obdarúvania.
Ďalšie obrady sú – obrad koláča alebo misy, tiež dochovaný v ľudovom obradosloví.
A ďalšie podstatné. Ako zapálenie živého ohňa, obrad chvály, obrad slávy znovuzrodenému slnečnému duchu, ktoré znamená aj nádej nášho prežitia v duchu, v akom sme prirodzene, od dávna, v sile pre obrodu súčasných, i budúcich pokolení.
Slávnosti Zimného Slnovratu: https://www.facebook.com/events/1038312383839759/?ref=newsfeed
Súbor článkov o zimnom slnovrate:
25.12.21 Zimný Slnovrat v Krajine Slovenov
23.12.21 Slnovrat, videnie a slncový kôň – zvukový záznam
14.12.21 V čase zákazov je obrad rodného duchovna rovnoprávny s omšou a svätoháj s kostolom.
6.12.21 Čo majú spoločné Deduch, Medveď, Starý, Mikuláš, Santa Klaus, Rod, Grico?
15.12.20 Slnovratové darčeky
1.1.20 Voláme Roda – Zimný Slnovrat na Podpoľaní
19.12.19 Vedomé zdôvodnenie: Prečo slnovrat, prečo sviatky, prečo …
25.12.18 Slnovratové priania
21.12.18 Slnovrat je pravý obrad. Vianoce a Nový rok sú už len dozvuky.
12.12.17 Vianočné odrhovačky, či vedomá obroda?
31.12.16 Od Slnovratu po Nový rok, alebo – kto nám dáva vianočné darčeky?
1.1.2015 Pôvodné čaro novoročných obradov a zvykov
21.12.15 Slnovrat, či Vianoce, pravda a láska sa nevylučujú
19.12.13 Slnovratová zvesť : Sväté Slnko nikdynezomrelo, o chvíľu sa obrodí!
21.12.12 Rodina, priatelia, bytosti! – slnovratový príhovor
21.12.12 VEČNÉ SVETLO – mudra
20.12.12 PIESNE ZIMNÉHO SLNOVRATU
18.12.12 Slnečné dary pre deti pod stromček bez klamania? DARČEKY POD STROMČEK JEŽIŠKO NENOSÍ.
23.12.11 KOLEDY BOLI ZAKAZOVANÉ AKO POHANSKÝ ZVYK
PODSTATOU VIANOC JE SLÁVNOSŤ SLNOVRATU
23.12.11 Sú Vianoce pôvodným slovenským sviatkom? JE NAČASE VEDIEŤ PRAVDU
22.12.11 Všetci sme postihnutí rušnou civilizáciou, ale POKOJ V DUŠI JE NA DOSAH
15.12.11 SLNOVRAT ROKU I VEKU – pred Zimným Slnovratom roku 11. – Žiarislav
6.12.11 Sviatok Mikuláša je pôvodným sviatkom Deducha.
BISKUP MIKULÁŠ NEBOL DUCHOM PREDKOV
29.12.10 ZIMNÝ SLNOVRAT r.10 v obrazoch TU večer plný koncertov, výstav, hmýrenia a živy
10.12.10 Vianočný darček nemusí byť z obchodu, môžeš ho pripraviť aj sám NAJVäČSIA ZNAČKA JE BLÍZKA DUŠA
7.12.10. Čo majú spoločné Medveď, Starý, Mikuláš, Santa Klaus, Rod, Grico? DEDUCH – ZÁHADNA POSTAVA V (PRED)SLNOVRATOVÝCH OBYČAJOCH TU
24.12.09 ODLÍNAJME KRAJINU A DUŠE VO SVETLE ZIMNÉHO SLNOVRATU! Nech sa to prevalí v roku 10 – Žs článok
článok Slovanská Kultúra: Vianoce a zimný slnovrat, Korene slovanské až indoeurópske…
článok Slovenské Zahraničie, 1996 (Sviatky, Posmrtný život, Beseda, Panteón)
Pozrite pravzory z rodného duchovna TU
hovory:
- Záznam z 17.12.13 -Rodná cesta – Zimný Slnovrat – prevziať
- Záznam z 10.12.13 -Rodná cesta – Ded, Deduch, Mikuláš, Lucia – prevziať
PODPORTE NAŠU neziskovú ČINNOSŤ:
– rozvoj vedomeckého strediska Na Medzi, neziskový internetový časopis Rodná cesta, záchrana dreveníc, nahrávanie nových piesní…
číslo účtu (Slovenská sporiteľňa):
IBAN: K50 0900 0000 0003 4164 1930 , BIC: GIBASKBX (0341641930/0900)
Ak máte otázky ozvite sa na diva@ved.sk.