Náš celostný svet spočíva v prepojení dvoch svetov: Vnútorného a vonkajšieho. Čistým pozorovaním vonkajšieho sveta, bez udržania svojprávnej väzby s našim duchovným vnútrom, sa oslabuje náš vnútorný svet, a pokiaľ by sme náš vnútorný svet nepestovali, stali by sme sa len slaboduchou hračkou vonkajších okolností. Sú ľudia, ktorí sú nasmerovaní skôr na svoje vnútro a sú takí, ktorí skôr na okolité dianie. Pre život a zdravie, telesné, i duševné, je dôležitá rovnováha. Osobná, i spoločenská. Osobnú rovnováhu môžeme udržať ľahšie, prácou na svojom duchu, duši, tele. Spoločenskú rovnováhu držíme prepojením s inými členmi spoločnosti. V rodine, na pracovisku, v obci, občine, národe… Ak je spoločnosť z nejakých dôvodov v nerovnovážnom stave, nastaviť rovnováhu možno o len spoločenským úsilím. Cesta však začína v našom vnútri.
Nadobudnutie rovnováhy spoločnosti závisí od rovnováhy a nabudenia jednotlivcov, ktoré speje k tomuto cieľu. Ak dnes vidíme, že spoločnosť je z nejakého dôvodu nevyrovnaná, môžeme sa snažiť cielenou činnosťou o spoločenské vyladenie. Ale čím je spoločenská nevyrovnanosť, či už zdravotná, alebo duševná – väčšia, tým ťažšie je nastaviť ladný stav – alebo aspoň k nemu spoločnosť nasmerovať – z polohy jednotlivca. Treba si ustrážiť hranicu, aby nás spoločenská nerovnovážnosť nestiahla. Pretože práve na rovnováhe vedomých jednotlivcov závisí rovnováha spoločnosti. Chorým môžu účinnejšie pomôcť zdraví, rozkývaným a rozladeným môžu účinnejšie pomôcť rovnovážny a vyladení. Rozladenie má za následok úbytok živy. Vyladenie je podstatným predpokladom pre nabudenie živy. A v polohe nabudenia životnej sily sa lepšie vysporiadame s vnútorným, alebo aj s vonkajším napadnutím. Ak by sme to mali vyjadriť v časových súvislostiach dnešných udalostí, tak – v polohe rovnováhy a zdravého vybudenia životnej sily sa lepšie vyrovnáme napríklad s vírusovými kultúrami, ktoré už máme v sebe, čo je prirodzené, ale aj s vírusovými kultúrami, ktoré sú v našom živom okolí, a naša prirodzená obrana (prirodzená imunita) im bráni preniknúť do nášho tela. Za bežných okolností, a to sa týka výraznej väčšiny ľudí, o tom ani nevieme. Malé množstvo vírusov, ktoré preniknú, neprejdú cez náš prírodný obranný val vnútorných pomocníkov, ktorí sa na vírusoch precvičia a naučia sa ich ničiť, alebo držať v bezpečnej polohe. V tom prípade sme prešli skúškou a sme prirodzene odolní. Druhá možnosť je určité oslabenie, ktoré sa prejavuje miernymi príznakmi nemoci. Aj v tomto prípade sme odolní – treba si to všimnúť, dodržať životosprávu – nezaťažiť telo nevhodnými tekutinami ani ťažkým jedlom ale jesť a piť zdravo, venovať sa duchaplným činnostiam i dobrým záľubám, zdravo spať a – niečo cvičiť. Pri akomkoľvek ladnom telesnom cvičení dochádza k zmene dychu. Zvýšená námaha si vyžaduje zvýšený príjem kyslíka, prekysličenie krvi, „preživenie“ vnútorných ústrojov, živodráh, celého tela. Má to za následok aj určité ozdravné chody. Avšak – mnohým sa stáva, že cvičenie práve teraz, keď je tak potrebné, sú pre mnohých ľudí ťažko uskutočniteľné. Keďže sa do svojho cvičebného prostredia nemôžu dostať. Pre nich môžu byť čiastočnou náhradou dychové cvičenia. Telesné cvičenia budú obmedzené, mohli by sme povedať, že núdzové, ale dychové cvičenia , pri ktorých tiež dochádza ku prekrveniu mozgu, živodráh, ústrojov a celého tela, môžeme uskutočňovať kedykoľvek. Dychové cvičenia nám môžu napomôcť k duchovnému, duševnému i telesnému posilneniu a zvýšeniu prirodzenej obranyschopnosti, ktorá v určitých smeroch môže presahovať cvičenia zamerané iba na telo.