Keby tak mal človek povedať o svojich najšťastnejších činnostiach, tak jednou z nich by isto – iste bolo aj stavanie prístreškov. Áno, hudba, písanie, záhradníčenie a mnohé iné veci nesú čarokrásnu vôňu priateľského dobrodružstva, ale stavanie prístreškov je čosi, čo nesie súlad vôní naskutku jedinečný. Prístrešok na horskom lesopasienku možno postaviť z driev uschnutých, zo stromov polámaných, alebo z prebierky hustorastu. Taký prístrešok možno behom niekoľkých hodín aj rozobrať. Od jari do jesene v ňom možno v prípade potreby aj bývať. Dá sa prerobiť na domček, alebo nechať tak, len strechu na koloch. Možno ho „ohodiť“ latami, odkôrkami, alebo steny vypliesť prútmi či vymazať hlinou. Prístrešok môže ostať pozdĺžne otvorený, že cez neho prejde kôň z vozíkom, či Lada Niva, vrchársky povoz. Alebo – môžeme ho zatvoriť. Možno v ňom ustajniť zvieratá, alebo ho zahradiť, aby sa doň nedostali. Možno si v ňom zriadiť dielňu. Potiahnuť doň elektriku, alebo ho nechať len tak – pre denné svetlo. Možno ho zmeniť na sklad, koželužňu, alebo na sušiareň byliniek či dreva. Možno v ňom robiť tvorivé dielne, alebo si z neho spraviť chatku. V prístrešku veci vydržia dlhšie. Drevá, predmety, prístroje, ale aj ľudia, takveru. Strecha je taký malý zázrak. Ale sama o sebe nestojí. Najjednoduchšia stavba so strechou je prístrešok.
Tuto, Na Medzi, máme v podstate vedomecké stredisko. Nik nečaká, že stredisko nášho pôvodného, prírodného duchovna bude honosné. Nemôžu to byť paláce, ako Aia Sofia v Byzancii, či Potala v Tibete. Ale zase by to nemalo vyzerať ani ako v bezdomoveckom skvote. Má to byť jednoduché, účelové, ale – aj trochu pekné. Pôsobivé. Áno, keď národ zanedbal svoje prírodné duchovno, prírodnú kultúru, to ale neznamená, že to máme zanedbať všetci. My sa tak ľahko nevzdáme. Nebude to honosné, ale – bude to. Tak húta kráčajúci po chodníku.
Teraz – v období pomerného pokoja, mal človek trochu času a tak postavil zo dva ďalšie prístrešky. Jeden dielenský – lebo ten starý to mal nahnuté a asi tak o tridsať stupňov od zvislice a zo strešnej plachty viseli franforce. Teraz je pekný, priamy a priestranný. Človek ho staval sám v čase Vianoc, teda po slnovratových obradosviatkoch. Tak šesť krát sedem metrov, sochová stavba, behom niekoľkých dní, ibaže nie je z trámov, ale iba so strešných lát, avšak ich kostra je totožná s trámovou. A nemá pevnú strechu, ale hnedú plachtu. Tá je za pár šupiek. Pri prameni sa príliš rozrástli brezy, niektoré boli nahnuté, ľahnuté a tak z toho najmenej trvácneho dreva stojky sú. Nie zakopané v zemi, ale postavené na pätkách, alebo zasadené v tuľajkách. Možno ich aj bez zhadzovania strechy vymeniť za trvácne. Duby tu nerastú, agáty sú ďaleko a na vyvlečenie smrekov treba aspoň dvoch chlapov a tak len tie brezy stiahol dodola reťazou sám – a je to. Je to azda desiaty prístrešok, ak by sme to mali rátať.
Ten na východnej lúke – vatrový – slúži na uskladnenie drevenice, ktorej čas príde na jar. V lete sme postavili z trámov spoločenský prístrešok, ten má trvácnu kostru a bude mať pevnú strechu – z toho obeživa, čo bolo naporúdzi nám to vyšlo na použité plechy – bude ich treba okefovať drôtenou kefou a natrieť hnedou farbou pred tým, ako nahradia plachtu, ktorá ho zatiaľ kryje. Tretí prístrešok – za stodolou – vyrástol na jeseň a slúžil na uskladnenie dreva. Už sú v ňom aj dosky vyrezané zo suchých osík na pojazdovej píle. Na jar z nich budú police, prične, lavice a človek z nich spraví aj posteľ. Štvrtý prístrešok je jedálenský – ten má zelenú trávovú strechu a staré smrekové stojky sú vymenené za agátové. Piaty stojí hneď pri ňom – tiež ho využívame v lete počas táborov aj mimo nich a na jar a na jeseň na koncotýždňové dielne. Teraz sú v ňom prebytočné úle a iné užitočné veci. Na plošinke nad domom sú ďalšie dva prístrešky a to dielenské. Šiesty a siedmy.
V jednom sú laty a orezané stojky, čo sme so Živicom nachystali v lete a na jeseň, v druhom sú nástroje a stroje zajtra tam zložíme hoblicu a iné potrebnosti. Na chatkou je polozemnica – siedmy prístrešok, ktorý bude treba buď prestavať, alebo opraviť. Ôsmy prístrešok práve vylepšujeme o strechu zo strešných lát, aby sme naň napli plachtu. Je v ohrade a slúži zvieratám oddeleným od stáda, ako kozám s malými kozľatami, ako skrýša v teple, alebo v daždi a tiež na uskladnenie sena. Deviaty a desiaty prístrešok slúžia na napnutie plachiet nad včelami – ako ochrana pred úpekom, alebo dažďom a snehom. Vlastne sme vynechali prístrešok jedenásty, čo je malá letná táborová kuchynka a kováčska vyhnička na striedačku a dvanásty – tuľajky a koly sú prichystané – by mal vzniknúť nad pecami – nad pecou chlebovou a keramickou, pri ktorých by mala pribudnúť aj sušička na ovocie a huby. No tak to už je výbava ako pre malú horskú osadu. Na ktorú sa k letu zmení toto stanovisko.
Vlastne najväčšou otázkou sú strechy. Nám nepristanú všakovaké vlnité krytiny bežné na priemyselných budovách a družstevných strechách. Ani nie asfaltové krytiny, či voľajaké umeliny. Tie plachty sú rýchle, ľahké a lacné, ale nie trvácne, možno ich vnímať len ako dočasnú záležitosť, ako prvú pomoc. Je top dôsledok hospodárskych okolností. Prijateľné z hľadiska ceny sú plechy. Teda – riadne plechy, nie voľajaké plechové blanky ako z čokolády natreté farbou, aké sú v lacnej ponuke. To radšej dáme staré plechy, aké sa tu vyrábali pred tridsiatimi rokmi, tie niečo vydržia, i keď aj tie treba kúpiť. Samozrejme že by sa nám páčili drevené šindle, lenže to je vcelku drahá záležitosť, niekoľko tisíc šindľov sme si aj vyrobili a zatiaľ ich máme len na priedomku, chatke a na prístrešku na dojenie, ozaj, to sú tri ďalšie prístrešky a štvrtý – nedokončený, ale už slúži, ktorý sme nespomenuli, je pre čuvače, ktoré sa v službe striedajú. To je ak dobre rátame, tak šestnásť. Nie je to tu na to, aby sme sa chvastali, ale je to tu na jasné účely. Dielne starých i nových remesiel, jedáleň, spoločenský prístrešok, prístrešky pre zvieratá a včely, prístrešok na letnú Vatru, koncotýždňovky a tábory.
My vieme žiť v lese. V lete, či v zime prežijeme aj na púti, pod korunami stromov, pod hviezdami, alebo len s natiahnutou plachtou, ak je sychravo. Ale celoročne prežijeme v prístreškoch, v prípade núdze by sme ich zateplili. Môžeme tu robiť aj potrebné vzdelávanie pre deti a dospelých a vlastne to už aj svojpomocne robíme, viac, ako dve desiatky rokov. Nesnažíme sa šíriť nejaké od života odtrhnuté teórie. Tuto je všetko naozaj. Duch sa snúbi s hmotným prírodným svetom, sú v jedno – vedno. Na medzi prírodného lesa a civilizácie. Na medzi zjavení a skutočnosti. Karpaty sú náš domov a naša prírodná kultúra sa neprejavuje len prírodným duchovnom, ale aj schopnosťou prežiť v prírode, alebo v nej priamo žiť. A to môže byť veruže zaujímavé.
