Žiarislav: Duchovní predstavitelia nemusia napodobňovať politikov.
Rodná cesta: Po Slnovrate si bol v Prahe na Slovanskom rodovom sneme. Aké to bolo podujatie?
Žiarislav: Boli tam predstavitelia niektorých rodnovereckých spoločností, teda spoločností pôvodných duchovných okruhov zo slovanských krajín a to z Čiech, Poľska, Ukrajiny, Ruska a Slovenska. Každý rok je tento snem v inej krajine a tohto roku chýbali predstavitelia z krajín Južných Slovanov.
Človek prisľúbil účasť, ak bude možná, už pred rokom a tak dodržal slovo. I keď sa sám nevyhlasuje za rodnoverca, ale za človeka na chodníku vedomeckom. Vedomie považuje za základ, z ktorého vyplýva aj viera, tá sa predsa vyvíja spolu s vedomím. Preto človek vraví, že rozvíja vedomectvo a nehovorí často o viere, i keď ju má v sebe – ako dôležitý duchovný oheň a to vo vedomej rovine. Nejaký čas tieto súvislosti vedome zvažoval a nakoniec prijal pozvanie na Slovanský rodový snem, ktorý Ukrajinci a Rusi označujú ako Slovanskú rodovú veču.
Takže si prijal návrh, aby ťa prijali ako predstaviteľa Rodného kruhu do Slovanského rodového snemu?
Áno, po dôkladnom zvážení a po porade so spolupracovníkmi z rady Rodného kruhu – áno. S niektorými slovanskými súputníkmi sa spoznal niekoľko rokov po prvom vydaní Návratu Slovenov, keď bol pozvaný do Poľska, kde sa stretol aj s predstaviteľom podobného litovského hnutia Jonasom Trinkunasom, autorom knihy Baltské dedičstvo, s ktorým sme si vymenil knihy. Bol to objav, že podobní obroditelia jestvujú aj v iných krajinách, že napríklad Ukrajinka Galina Lozková, ktorá medzičasom prijala meno Zoreslava, napísala knihu „Pôvodná viera ukrajinská“ – zhodou okolností v tom istom čase, keď človek napísal seriál Návrat Slovenov, vzápätí knižne vydaný. V podstate sme roky pracovali, nevediac o sebe, úplne nezávisle, vtedy napríklad aj Vadim Kozakov z ruskej Kalugy, ktorý zakladal v Rusku Zväz slovanských občín. My sme v tej dobe na Slovensku robili obrodu celkom bez spojení s nimi, len v napojení na predkov, na predchodcov obroditeľov z minulých storočí, neznajúc dianie v susedných kmeňoch, národoch. Naše obrady sú trochu iné ako obrady v iných národoch, ale takto sa v drobnostiach líšia každé. Majú však podobný – slovanský duchovný základ, niekedy až prekvapivo zachovaný vo zvykoch a ľudových obradoch vzhľadom na to, že západní, východní a južní Slovania sa v podstate vyvíjali oddelene. Veď po tisícročia sa takto súbežne vyvíjali z totožného podložia. V niektorých krajinách je väčší dôraz na spoločenské dianie, v niektorých na obrady, na hudbu, umenie, filozofiu.
U nás?
U nás – v Rodnom kruhu – je v popredí vedomie o vlastnom duchu a jeho každodenné životné napĺňanie. Prejavy v spoločenskom živote sú následné a prirodzené. Sme ľudia činu. Robíme napríklad aj zemskú – Gazdovskú obrodu, a to aj s hospodárskymi obradmi, teda nie len ako len hmotnú, ale v prepojení s duchom. To je taká sovenská črta. Takto riešime nielen vlastné životy, ale aj celozemskú počasnú zmenu, ktorú súvisí aj s odvrátením ľudí od pôvodného, prírodného duchovna a s chorobným kultom spotreby. Človek má pocit, že pojem duchovna na vedomeckom Slovensku nie je oddelený od denného prirodzeného života.
Bude ďalší Slovanský rodový snem na Slovensku?
Áno, takýto návrh padol na slovanskom sneme, takto všetci hlasovali a človek túto dôveru prijal. Hneď aj zvážil a predostrel štyri otázky – posunutie snemu z leta na čas pred jesennou rovnodennosťou roku 20, lebo si všimol, že mnohí majú s prázdninovým a horúcim letným časom ťažkosti. Ďalej navrhol rozšírenú podobu stretnutia – okrem snemu pozvaných predstaviteľov zo skupín pôvodného duchovna by bolo vo večerných hodinách kultúrne podujatie pre verejnosť v podobe hudobných koncertov a podujatí pre deti a mládež, čo ladí aj s budúcoročným zameraním snemu, na ktorom bude reč o práci s mládežou. Ďalšia vec, na ktorú by sa človek zameral, je rozvoj porozumenia medzi skupinami pôsobiacimi v národoch. Všimol si niektoré skupiny mali ťažkosť s účasťou a tak sa zameria na to, aby rozpravy medzi skupinami prebehli už v predstihu a aby sa v predstihu niektoré veci aj riešili, v tom prípade by sa na sneme už nemuselo riešiť dorozumievanie, ale by sa mohli riešiť vytýčené okruhy, teda témy. My na Slovensku sme s tým ťažkosť nemali – napríklad na letnoslnovratových sviatkoch Rodného kruhu boli vždy aj hostia z viacerých spolkov, či už sa považovali za súčasť Rodného kruhu v širšom zmysle, alebo nie.
Prečo na sneme neboli duchovní predstavitelia južnoslovanských národov ?
Človek považuje za dôležitejšiu otázku – čo spraviť preto, aby o rok na Slovensku boli? Rozhodol sa, že vo veľmi blízkom čase sa pokúsi nadviazať priame spojenie s predstaviteľmi a osobnosťami rodného duchovna južných slovanských národov.
Samozrejme, mohli by sme predpokladať, že je azda v každej duchovnej spoločnosti sú prúdy – že je zemskejší a vzdušnejší prístup, teda konzervatívnejší a voľnejší. To v rôznych kultúrnych odboroch. Druhá vec medzinárodná rovina. Dalo by sa predpokladať, že môžu byť rozpory medzi predstaviteľmi duchovných prúdov národov, ktoré proti sebe bojovali. Avšak tak, ako vo vede, ani v duchovne by toto nemalo zasahovať podstatu nášho snaženia. Otázkou je, či to vieme dosiahnuť.
Zaujímavé by bolo vytvoriť také duchovné prostredie, a to sa netýka len Slovanského rodového snemu, aby spory medzi spoločnosťami a aj spory medzi národmi išli do úzadia a aby sme riešili na vysokej, širokej i hĺbkovej úrovni naozaj jadrové duchovné otázky dnešnej doby, ktoré tu sú, ktoré nás tlačia, na ktoré musíme hľadať odpovede. A to spôsobom hodným duchovných bytostí. Ide o zásadné otázky kultúrneho, duchovného i telesného prežitia. Je čas sa o to z cielene snažiť.
Vysporadúval sa snem aj s fantastickými duchovnými prúdmi?
Iba okrajovo. Na Slovanskom rodovom sneme boli ľudia, ktorí mali pojem o dejinách a skutočnom svete, takže „fantazy“ sa tam riešilo len okrajovo, keďže vlastne všetci mali nejaký vzťah ku skutočne pôvodnému duchovnu. Aj keď v súčastnom slovanskom svete je veľa diel, ktoré môžu byť mätúce, a nie každý ich odhaliť podvrhy, je veľká vôľa sa s týmto javom vysporiadať. Napriek niektorým rozličným prístupom tam bol veľký dôraz na rozhľadenosť a triezve hodnotenie vecí.
Takže inglingovské skupiny o tam neboli?
Nie. Boli tam skupiny, ktoré sa snažia podobným, i rôznym spôsobom rozvíjať pôvodné slovanské duchovno v nadväznosti na skutočné korene a nie na výmysly oddelené od skutočného sveta. Človek tam mal v priebehu troch dní tri prejavy a jedna z vecí, na ktorú poukázal, bola skutočnosť, že ľudia plávajúci na vlne dejinných výmyslov a nimi podporovanom až chorobnom pocite prenasledovania sú vlastne ľuďmi v tiesni, ktorým treba pomôcť. Avšak nie tým, že uznáme výmysly, ktorý tento stav tiesne z neuznaného velikášstva spôsobili, to by ešte viac uškodilo. Pomôžeme im, ak nezmysly odhalíme a poukážeme na pravdivý stav vecí. Na vedomeckom chodníku vieme, že pravdu nemôžeme mať, nemôžeme ju vlastniť. Ale môžeme sa k nej priblížiť, spoznávať ju. A v stave duchovného naplnenia s ňou môžeme splývať, ako s riekou.
Ty vlastne vyzdvihuješ vedomý prístup. A mnohí vyzdvihujú vieru. Nie je to rozpor?
Rozpor v tom byť môže, ale aj nemusí. Človek vidí zladenie. Vedomia a viery. Práve vedomie nám pomáha odhaliť napríklad literárne podvrhy. Viera nie, lebo ak niekto vysloveným výmyslom verí, tak protiviera nestačí. Vedomie nás oslobodzuje. Človek tak vidí, že pôvodné duchovno má zažitý, zemský základ, poriadok, a teda aj obrady , ktorých rad – riad – rád je slovným i duchovným koreňom. Avšak vedomectvo má okrem obradov aj duchovnú vedu, mudroľubosť – filozofiu. A to je schopnosť vzduchu – Vetrík vidí aj to, čo Slnko cez deň a Mesiac v noci nie. Vietor – vzduch je v niečom ako duch. Pomáha nám v odosobnenosti od tvaru – formy a napomáha všehomírnej múdrosti, ktorá poľahky odhalí nepravdu, i keby sa skrývala za nejakú myšlienkovosť – ideológiu, alebo príslušnosť, hoci aj národnú. Človek dúfa, že budúcoročný snem, ktorý sa bude konať po prvý raz na Slovensku, prinesie do Slovanského rodového snemu ďalší živý rozmer. Možnože aj skutočnosť, že Slováci s Čechmi a Moravanmi majú navzdory drobným dejinným nezrovnalostiam v podstate ukážkové vzťahy, môže napomôcť napríklad chorvátsko- srbským, či ukrajinsko-ruským vzťahom, ktoré dejinne veľmi utrpeli, napriek dávnym spoločným a príbuzným kultúrnym základom. Ak by sme skĺzali do plytkých politických vôd a ich útesov, neboli by sme schopní riešiť dôležité hĺbkové duchovné otázky. Duchovní predstavitelia nemusia napodobňovať politikov. Naopak, môžu vedomým presahom rozvíjať zachovávať súlad a porozumenie a v podstate napomôcť v riešení spoločenských ťažkostí.
Zaujímali sa predstavitelia z iných kultúr o vedomectvo, ktoré predstavuješ?
Áno. Človek tam porozdával knihy, navzájom sme sa obdarúvali. Bola to taká jednota v rôznosti. Boli tam aj jazdci na dlhé trate. Hostiteľom bol český Slovanský kruh, od neho staršia česká spoločnosť Rodná víra chýbala. Máme vyše roka na to, aby sme zvážili ďalší postup, ale človek určite vyzve združenia zo všetkých slovanských národov, ktoré sa živo zaoberajú pôvodnou duchovnou kultúrou, aby sa nachystali do roka na Devín. Vrátane južných Slovanov, ktorí tam tohto roku nedošli, i keď majú viacero takýchto združení.
Takže stretnutie v roku 2020 bude na Devíne?
Tak by to bolo dobré. Ale my, naddunajskí Sloveni, už v tomto roku budeme mať prípravné stretnutie na tomto mieste a to v čase tesne pred jesennou rovnodennosťou. Bude to Devínske budenie, vrámci ktorého mal byť Slovenský snem . Bude to už o dva týždne, teda – rok pred celoslovanským snemom. To je to , čím sa napojíme na našu dvadsaťročnú tradíciu Devínskych budení, ale aj na predkov a predchodcov – tu, na Devíne, už aj Štúrovci prijímali duchovné slovanské mená, tu sa odohrali mnohé naše zápasy o prežitie. A Devín v dobrom spája Slovenské Dunajsko s Moravou a Čechami. Cez tento sútok, cez tento zemský prameň živy sme spojení aj s ďalšími Slovanmi, i s inými národmi. Mimochodom, Slovanský rodový snem riešil vzhľadom na členstvo svojich zložiek aj stav v Európskom kongrese etnických relígií (vyznaní), ktoré je nasledovníckym združením Svetového kongresu etnických relígií. Európsky kongres je, zdá sa, v kríze, ale my obrodu musíme začať od seba, nestarať sa toľko o vonkajšie štruktúry a tvrdo pracovať na obrode svojej vlastnej kultúry, cielene, duchaplne a neúplatne. Napriek rizikám sa kultúra najčistejšie obrodzuje odspodu. Vedomectvo nie je len relígia, je to živé duchovno. Je to prebudené , celostné vedomie. To je to, čo je naša prvoradá vec – prebudiť svoje osobné i spoločenské vedomie. Šíriť celostný prístup v rodine, v rode , v národe a v sunárodí. Cez človečenstvo až do všebytostna. Naše duchovno nás spája so Svetom, so Všehomírom, spája nás s našou vesmírnou podstatou. Človek vidí v tomto sneme výzvu a urobí niečo pre širšiu obrodu. V tom nech nám a našim sestrám a bratom dobré sily pomáhajú.
-rc-
