V jednom nie veľmi hĺbavom historickom filme sa vikingský jarl (vladyka) pýta žreca, či sú vôbec bohovia. Načo sa žrec smeje, akože vtip. Z dnešného hľadiska to možno niektorým sa zdá nejednoznačné, ale vtedy, v rannom stredoveku, o tom ľudia nepochybovali. Keď sa vladyka pýta žreca, to akoby sa premiér pýtal pápeža: „A je vôbec Boh?“. Alebo by sa premiér pýtal prezidenta: A je vôbec štát ?“
V staroveku a rannom stredoveku ľudia vnímali božstvá ako čosi, čím si vysvetľovali vznik, zánik a udržiavanie života a jeho zákonitosti. Od bohov odvodzovalo aj jestvovanie národa, kmeňové, či občinové právo, ako aj obývanie svojho územia. Aj spoločenské zákony boli spájané so svätosťami. So svätosťami spájali aj sviatky, ktoré vymedzovali sústavu časopriestorového udomácnenia. Panteón bol pre spoločnosť dôležitý. Mohli by sme to prirovnať k obdobiu, keď ľudia si vedeli vysvetliť svet s pomocou predstavy nedeliteľných častíc hmoty – atómami, aj keď tieto ako také vlastne nejestvujú. Dnes vieme, že atómy sa delia, pozostávajú z častíc silohmoty a elektrón, ktorý v ničote vlní okolo pramalého jadra, vnímame skôr ako vlnenie, než ako hmotu; z hľadiska neutrín vlastne atómy nejestvujú, pretože neutrína cez nich voľne prechádzajú. A v budúcnosti si tiež mnoho vecí ľudia budú vysvetľovať inak, ako dnes.
Každá spoločnosť má svoj spôsob, ako sa držať pokope, v nejakom súlade. Predstava štátu slúži dnešným spoločenským účelom. Keby napríklad nejaká nadnárodná spoločnosť vnútila národom predstavu, že národy vlastne nie sú, tak by bola veľká pravdepodobnosť, že tí, čo uveria, vzdajú sa národných štátov a nechajú vládnuť tú nadnárodnú spoločnosť. Takto by to mohlo ísť ďalej a v konečnom dôsledku by mohla svetom vládnuť svetovládna vrstva peňažno-mocenských kruhov, ktorým národné štáty a miestne kultúry vlastne obmedzujú inak len málo obmedzenú moc.
Lenže – čo oprávňuje vládnuť peňažníkov? Peniaze? A – sú vôbec peniaze? A či to nie je len naša predstava? Ako ich dokážeme? Mincami a bankovkami? Nie je to niečo, ako keď ľudia vystrúhajú sochy bohov a nimi dokazujú, že bohovia sú? Lenže bohovia môžu jestvovať aj bez sôch, podobne, ako peniaze v bezhotovostnom obehu. Z istého hľadiska sú peniaze, ich hodnota – len našou predstavou. A to dokonca z hľadiska logického – peniaze ako kapitál sú našou predstavou. Kým napríklad jablko tu je aj bez našich predstáv. Videl by ho aj divoch alebo mimozemšťan, kapitál by nevidel. Aký je vlastne rozdiel medzi bohmi a peniazmi, keď obidva javy sú závislé na našom duchovnom svete? Svätosti vzbudzujú úctu. Je so spôsob, ako uctievať sily sveta, ktorými si ľudia vysvetľujú chod sveta v súlade s dobou, v ktorej žijú.
A čo sú peniaze? Peniaze sú niečo, čo predstavuje majetok, vlastníctvo a moc. Pre niekoho je to obeživo zobrazením vloženej živy, pre iného je to vyobrazenie majetku, vlastníctva a moci. Ich jestvovanie a ich hodnota je v našej predstave. Ak by niekto mal pocit, že ich hodnota je iná, ako rozhodnú správcovia peňazí, a túto svoju predstavu by uplatnil v sústave – v systéme, mocenské zložky by voči nemu mohli zasiahnuť.
Ak uznáme, že peniaze majú svoju úlohu v správe spoločnosti, tak môžeme uznať, že aj svätosti môžu mať úlohu v správe spoločnosti. Duchovno – teda kultúra, je síce iný jav, ako hospodárstvo – ekonomika, ale – je veľmi dôležité. S istotou možno povedať, že duchovno je tu mnohonásobne dlhšie, ako peniaze. A že ho peniaze nenahradili, ale že jestvuje súčasne. Ak je duchovno živé, a spoločnosť živá je, tak duchovno bude aj v budúcnosti zohrávať v spoločenských vzťahoch a v živote ľudí dôležitú úlohu. Ale o podobe duchovna a jeho prúdov majú rozhodovať nie mocensko-peňažné kruhy, ale tí ktorí ho pestujú.
Snímka: autor
Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto: CHCEM PODPORIŤ