Keď hovoríme o duchovne predkov, tak hovoríme o živom duchovne. Lebo také bolo a je.
Keď chceme pochopiť, na čom stála sila svojho času najväčšieho národa v Európe – národa Slovenov, musíme pochopiť, ako žili, čím žili, čím boli presiaknutí a s čím prepojení.
Duchovno nevychádzalo len z rozumu. Bolo predovšetkým bytostnou rečou duší.
Sloven bol prepojený s prírodnými silami, ktoré boli súčasne prírodnými i nadprirodzenými. Slovo nadprirodzené vtedy nejestvovalo, to je pojem z okruhu privezeného.
Jar, teda Vesna, bola živá sila, neoddeliteľná od sveta ľudí. Človek žil živou silou. Duchovno rodu bolo to, v čom vyrastal, žil a umieral. Posvätné sily ho na tejto ceste chránili. Začiatkom zimy žil Slnovratom. Tomu predchádzali očisty, tomu predchádzalo vzývanie dobrých, ochranných síl, tanec Dedov, obchôdzka strážcov 4 strán s duchom predkov, ale aj so znamením slnečného dieťaťa – syna Svaroga Svarožiča, niekde označovaného aj za Dažboga, v niektorých kmeňoch mal mnohé mená, ale vždy to bol znovuzrodený Slnečný Duch. Už na Zimný Slnovrat boli znamenia jari, ako zimnoslnovratové kraslice, oplodňovacie tance i piesne a Oseň – obrad rozosievania semena obilného v príbytkoch, spojený s veršami obradnými, ako – „na poli úrod, pri dome príplod“, zachované i zaniknuté zariekania a priania, ktoré mali ochrániť pred zlými silami a privolať a posilniť sily dobré. Počas zimy predkovia žili v zátiší, s drevom narúbaným sekerami bradaticami v zateplených, zväčša polozemničných domoch, ktoré často a hlavne v zime slúžili aj ako potné chyže. V obilných jamách mali zrno, na žrdiach nad ohniskom sušené a údené mäso, v zahĺbených jamách aj nejakú zeleninu a sušené ovocie nad pecou, ktorá bola oproti kútu predkov.
Po Zimnom Slnovrate a po najtuhších zimách prišli Hromnice – sviatok predjaria, ktorý bol v znamení ochrany Perúna – pernej sily. Tá mala aj privolať jar. A Samotná jar sa hlásila každou jahňadou rakyty, liesky, osiky a brezy, každým výletom včielky, snežienkami a potom aj pľúcnikmi a inými skorými kvetmi. Brezy v obrovských lesoch už ťahali vodu a kvapkali aj do krčiažkov predkov svoju živodarnú šťavu. Ale kým naskutku rozmrzla zem, bolo ešte treba čakať a prežiť v chcenom, či aj nechcenom pôste. Zima si vzala daň v podobe vyhasnutých životov niektorých domácich zvierat a aj ľudí.
Jar znamenala obrodu sily, obrodu života, obrodu rastu a nového rozkvetu.
Toto jar znamenala a toto aj znamená. Preto sme robili aj na Gazdovskej obrode tanec Turoňa , ktorý má privodiť zdar úrade na miestnom políčku i vo verejnom priestore. Zapudenie nedobrého, ako vynášanie Moreny je tiež dochovaný zvyk. Polievanie divíc, mládeneckých obradonosičov, ale aj pluhu, oráča a hriady vodou má priviesť rozpuk plodivej sily, pretože taký je chod Všehomiera. Jarné kraslice napodobňujú vajíčka vo vtáčích hniezdach, ktoré hrejú rodičia, ale aj Slnko, preto sú na ňom slnečno-kvetné znaky. Toto a všeličo iné má nielen privolať zdarnú jar, ale aj prebudiť vedomie o našom previazaní s prírodou – v jarých silách jari.
Dnes väčšina z nás nežije v podmienkach prírodného hospodárstva a preto si môžu mestskí ľudia len pripomenúť, aké sú naše duchovné korene. Udržiavať ich môžu vedomím, obradmi a piesňami, ktoré sami v sebe oživujú a spolčujú sa, aby sa posilnili so súrodencami, s rodinou, s predkami i potomkami.
Jar však nie je len v duchovne predkov. Jar je aj vecou nášho tela. Na jar rýchlejšie rastú vlasy a nechty, mnohým sa „rozmrazia“ kĺby a kosti, inak pookrejú a dostanú aj tvorivé videnia – mnohí.
Na to, aby sme mohli kvitnúť v duši a v tele, však musíme niečo pre to urobiť.
Očistiť sa. Živlami, piesňou, stravou i upratovaním.
Dávať do poriadku po zime svoje okolie.
Rozjímať, i v cvičeniach dychových, aby sme prijímali posvätnú živu v zvýšenej jarnej miere.
Preto jarné únavy – aby sme šli do rozjímania a kto sa nečistí, aj jarná chrípka ho dusí. Ale sú spôsoby na udržanie, privodenie a rozvoj zdravia.
Hlavne očista, tá je dôležitá, rodina. Očista v duchu, tele, príbytku. A tiež očista vo všehomieri.
Podstatou Všehomíra – Všehomiera je mier.
Keď nie je mier s prírodu, mier s Matkou Zemou, mier so živlami, keď chýba úcta, prichádza neúcta a drancovanie. Trpí nakoniec nie len príroda, ale aj ľudia. To vidíme – nie tak ďaleko vo vyhrotenej vojnovej podobe. Aj preto nech sa naše duše vrátia do stavu Všehomiera.
S touto jarou, drahá rodina, prebuďme v sebe vedomstvo, ktoré je nositeľom spomenutých dobrých hodnôt, síl a javov. Prebuďme v sebe mier vo Všehomieri. Mier a obrodu v rodine, v rode, v národe, v krajine i vo svetlom svete. A to všetko sa začína v srdci.
Žiarislav, k Sväteniu jari, 20. 3. ´25
Snímky: Ladomíra, Žiarislav, Zorimír Švický
Tu si môžete nájsť aj ďalšie články o svätení jari (z minulých rokov atď.): Súbor článkov Svätenie jari
Jar – úryvok z Čaro prírody
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti