Turoní tanec – prastarý obrad plodivosti

Turoní tanec s pôvodným nápevom – prastarý obrad plodivosti ktorý predkovia tancovali v predjarnom a jarnom období – slúžil na podporu plodnosti úrody i gazdinej, ale aj na všeobecný hospodársky rast a zdar.

Bolo to v roku prvého zhromaždenia Gazdovskej obrody, čo je jediná pôdohospodárska spoločnosť na Slovensku, ktorá uskutočňuje aj hodposdárske obrady.

Tento tanec je na vystúpení skupiny Žiarislav a Bytosti, ale vzápätí bolo v Zelenči zhromaždenie GO s 300 účastníkmi a tam presne bude po deviatich rokoch aj tohto roku. Bude aj turoní tanec, ktorý znovu pripravíme na pôde Rodného kruhu.

Naše obrady už v tejto dobe obrody rodného ducha už neslúžia len na posilnenie zdaru, plodivosti a úrodnosti gazdovstva, políčka a rodiny, ale aj pre zdar, obrodu a plodonosnosť v celom národe.

Živa!

Žiarislavov článok o Turoňovi z roku ´16

Článok pôvodne umiestnený na stránke www.rodnacesta.sk

V dnešnej dobe málokto môže precítiť, ako kedysi predkovia vnímali svet. Dnes je pre mnohých jedlo len potravinovým výrobkom z továrne, čo si ľudia kupujú pod číselným kódom so značkovým nápisom. Kedysi, pre prírodných ľudí, to boli telá živých, či nedávno živých bytostí, ich semená, sú to výrobky z ich výlučkov, aj dnes je tomu tak. Aj voda je výlučok Matky Zeme, nie je to len nejaká neživá hmota. Nie je to len bohapustý obchodný tovar. Všetko je živé. Má svoju dobu zrodu, života a smrti a potom to má svoju dobu premeny živy. Premena živy je čosi, čo rozumovo nevieme dosť dobre uchopiť. K týmto premenám patrí zrodenie, vrátane plodenia, tiež premena duchovnej akosti na ceste a potom, alebo nakoniec, alebo na začiatok – smrť. Smrť je niečo, čo nevieme pochopiť, lebo keď to úplne pochopíme, už tu nie sme. Vieme to chápať len v hlbinách duše.

Smrť je niečo, čo bývalo často spojené s koncom zimy. Hospodár – gazda, ktorý zabezpečuje mnoho bytostí, desiatky, i viac, taký skôr môže pochopiť blízkosť nástojčivého až tiesnivého pocitu, ktorý mali koncom zimy a v predjarí naši predkovia, úplne závislí od svojich zdrojov obživy, od obilnej jamy, od skladu či pivnice, v ktorej ustarostene vyhadzovali plesnivejúce zvyšky zeleniny a ovocia a do košíka s obavami kládli tu jednu, tu druhú plodinu s otázkou, či im to vydrží až do jari. Ten istým pocit mali pri prikurovaní dreva v čase víchrice, mrazov či predjarných dažďov, ktoré vedia byť krutejšie, ako tuhý mráz. Podobný pocit mohli mať i pri naberaní sena zo stenčujúcich sa zásob senníka, pod ktorým chudli zvieratá cicané práve narodenými mláďatkami. Keď zhynie matka, zhynú aj mláďatá, veď mlieko v obchode je moderná záležitosť, podobne, ako cumeľ, ktorým dnes zachraňujeme siroty. Keď necháš slabej koze viac, ako jedno mláďa a neprikŕmiš slabšie zo struku náhradnej matky, v hlade jej rozhryznú cecky a nakoniec by zhynuli spolu s matkou. Koniec zimy vie byť krutý. Aj najlepší hospodár, čo chová desiatky zvierat, koncom zimy sťahuje kožky, ktoré sa ešte môžu zísť niekomu, kto prežil.

A nielen zvieratá, ale aj ľudia to koncom zimy mali ťažšie. Starí a chorí chradli, mladí sa museli obracať, aby vydržali oni a rody. Všetci spolu udržiavali hospodárstvo, snažili sa prežiť a predsa si príroda vzala daň zo svojich darov.

A potom zavanul duch jari. Ale ešte tu nebola. Kožky zo zimných úhynov ešte nevyschli, bolo ich treba na vešiakoch vyrovnávať, aby nevyšli navnivoč. Psy sa bili medzi sebou. Pes zabil mačku, keď sa snažila dostať k mäsu. Mačky sliedili nad mláďatami bylinožravcov a púšťali im do sena svoje jedy, v obave pred hladnou smrťou. Ľudí boleli urobené chrbty, trápila ich kostný mráz a hĺbali osamote v snahe pochopiť svet a jeho prerod. Jar už začínala, ale smrť ešte nekončila.

A to už pučali kvety ženských stromov. Liesky, osiky, brezy a jelše vyrazili svoje jahňady a na nich sa pásli vyhladované včely. Tráva už pučala, ale nie a nie vyrásť, hladné zvieratá spásali jej kratučké kosatce menej, ako palec nad zemou. Ľudia varili mäso z úhynov a krvácali im ďasná. Zbierali pučiacu žihľavu a puky vybraných stromov.

A postili. Lebo aj museli. A potom chystali slávnosti. Slávnosti Svätenia jari. Smrtku vynášali so spevom. Podobne, ako predtým capka, ako baránka. Možno zabiť smrť? Voda to vie, voda to vedie.

Prečo ju predtým zapálili? Aby zhorela.

Nie, už žiadne horiace a topiace sa ženské postavy. Dosť bolo.

Lenže – smrtonosný kolotoč treba zastaviť. Udelíme jej výnimku?

Turoň Na Medzi – 2015 – snímka: Ladomíra

Tancuj. Tancuj Turoň, tancuj duch plodonosný. Vyváľaj sa pri hnoji. Pri tom hnedom, požehnanom zlate. Pri tom bohatstve nového zrodu, pri prísľube našej úrody. Živica z vŕbových ratolestí znamená šťavu nového plodenia a zrodu. Krv v tanci turoňa znamená plodenie a zrenie zbožia. Spev znamená ducha. Obrad znamená obrat. Obriadenie hospodárstva, rodu, národa, Zeme. Tancovať a spievať. Tancovať až do vyvrcholenia. Tancovať až do ustania.

Áno. Jar prichádza. Prichádza Vesna. Prichádza naša obroda. Treba postiť a dávať obetiny. A potom treba prijímať. Obetiny potu práce, obetiny dávania. Prijímanie Slnka, Vody, prijímanie zo Zeme, ktorej sme dali obety. Kruh dávania a prijímania. Kruh života a smrti, kruh smrti a života.

Človek na ceste vedomej. Kráčajúci bez útoku. Hľadajúci východiska, zrejúci zore. Kráčaj, človek, lebo nik iný za teba tvoje kroky neurobí. Musíš prijať straty, musíš odprevadiť duše, dať milovaným posledný kus a pokropiť ich pramenitou vodou, z ktorej sa už v tomto živote nenapijú. Si to ty, čo stojíš pri ich zrode, si to ty, čo ich chrániš, si to ty, čo s pramenitými očami vidíš ich vyhasnuté oči. Nemôžeš sa zastaviť. Lebo sú tu ešte ďalší, ktorí si zaslúžia možnosť prežiť.

Táto civilizácia je chorá. Žerie a troví bez citu. Nevidí už oči. Jedmi zaplavuje vody a Matku Zem. Presúva svojhlavo zvieratá, rastliny a ľudí. Mocní a bezcitní priekupníci riadia tento svet cez počítačové dva znaky, ktorými vykrádajú Slnko a čiernu dieru bez toho, aby im vzdali úctu. Človek na vedomej ceste, nesmieš sa vzdať. Tancuj v obradnej práci. Napriek svojej únave, slabosti a nedokonalosti, musíš ísť v ústrety jari.

Chvála, chvála Všeduchovi, chvála i divom. Chvála za všetky dary. Nič nie je samozrejmé. Všetko je zázrak. Nie je ťažké byť vedomým. Stačí pestovať úctu a otvoriť svoje oči. A vytrvať. Zakrič, že je cesta. Zvestuj, že je možná cesta, cesta prijatia jari. Že je tu cesta obrody.

Blíži sa nám Gazdovská Obroda v Zelenči, Podujatie: Zhromaždenie GAZDOVSKEJ OBRODY r. 24

Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom.  TU sú podrobnosti