Keď nevedomec v zlatej veži vzýva
a pred prírodou svoju dušu skrýva,
ty otváraj si bránu vo svätoháji,
kde živá duša Všeduchov dych slávi.
Keď nevedomec Matku špinou morí
a ľudský odpad na zemi i v mori,
kým hromovládny vodami zem splaví,
tvoj hlas nech piesňou veľkou Cestu slávi.
Tým sa to začína
a tým to končí,
duša sa odklína
na samom konci,
na konci krútňavy
slnečná brána,
tak smelo povstaň!
Cesta je daná!
Keď nevedomec cudzinu ti núka
a zotročiť chce všetko, čo je dnuká,
ty nevzdávaj sa svojej zeme, vody!
A pred zlodejom ochráň svoje plody!
Keď nevedomci v kolotoči predstáv
myslia si, že vládnu, ty sa predstav
len vlastným menom a k tomu vlastným činom
a ukáž silu, čo nezlomí sa Rímom!