Vznikne celostne zelené prepojenie?
Ľudia, ktorým záleží na prírode, ktorým záleží na hodnotách Matky Zeme, ktorým záleží na prírodnom súlade na Zemi, na hodnotách , ktoré s tým súvisia, sa nevedia účinne spolčovať. A v dnešnej dobe, a to je dôležité pre túto chvíľu dejín, by malo dôjsť k veľmi rýchlemu a účinnému spojeniu prírodných. Ľudia so zmyslom pre prírodní súlad na Slovensku vytvorili síce nejaké krúžky, spolky či spoločnosti, čo je isteže dobre, ale zatiaľ nedokázali vytvoriť spoločnú základňu, na ktorej by sa stretávali a preberali, hodnotili, riešili spoločenské dianie a aj ho takto ovplyvňovali. Veľkou slabinou prírodných aktivistov je, že sa často pridávajú k politickým štruktúram, ktoré majú prírodný súlad len ako prikrášľujúci doplnok pri celkom inom zameraní a práve títo sú výrazne zviditeľneňovaní, často vlastne na úkor tých rozvážnejších. To je ale chyba, pretože práve toto je podstatným dôvodom neschopnosti prírodných ľudí vytvoriť spoločnú základňu hoci len v oblasti spolupráce, nie je reč o vyhranenej jednotnej organizácii, ale o myšlienkovej základni a spoločnej práci, o súčinnom pôsobení. A tak je celkom bežné, že prírodní, či ochranári, ktorí sú začlenení, alebo inak prináležia do politických štruktúr, nevedia sa spojiť s tými „inými“ a týmto prispievajú s vytvárajú vcelku zbytočné rozpory, ktoré sú pre prírodné veci nepodstatné. Ale vidíme, že tento stav nie je dobrý a poznáme podľa nedostatočných výsledkov v obnovovaní prírodného súladu. Účinná by mohla byť skôr vlastná spoločenská štruktúra, nezávislá od ľudostredných – atropocentrických strán, typu ľavica – pravica – konzervatívne – liberálne, pretože tieto strany prírodných len štiepia a stavajú ich proti sebe.
NIE TAK PODSTATNÉ OTÁZKY ROZDEĽUJÚ
Napríklad je vcelku nepodstatné, aby sa prírodné hnutie príliš zaoberalo – o čom bola v poslednej dobe reč – istanbulskými dohodami alebo členstvom v severoatlantickom pakte, pokiaľ teda spomenuté politiká samé seba nezadefinujú v zmysle smerovania k prírodnej rovnováhe. Pokiaľ by boli výskumy a aj jasné všeobecné presvedčenie prírodných, že tieto a podobné politické javy majú priamy kladný vplyv na ochranu prírody, tak dobre, rozoberme to a riešme. Ale pokiaľ nie, tak je to praobyčajné nerozumné mrhanie času, aby tí, ktorí chcú predovšetkým pracovať v prospech prírodného súladu, upadali do sporov s tými, ktorí by možnože tiež radi pracovali na prírodnom súlade, ale majú na prírodne nepodstatné veci opačný názor.
Málokto predpokladá výrazné prírodné smerovanie všeobecne vymedzených ľudostredných politických prúdov v zmysle ľavica – pravica – konzervatívne a liberálne. Spoliehať sa na nich je stratou času, a sily. Ale v podstate ochrana prírody by mala byť vecou každého smerovania. Je to aj konzervatívna, i tradicionalistická záležitosť – chceme aby bol svet čistý, ako kedysi. Je to aj liberálne, lebo musíme pri ochrane prírody pružne voliť aj nové postupy. Je to aj ľavicové, lebo je to vec spoločnosti a bez spoločenského súladu a spoločných dohôd to možné nie je. A malo by to byť aj pravicové, pretože by na tom malo záležať aj silným a podnikavým, lebo aj oni potrebujú prežiť v prírodnom svete. Ale povedzme si pravdu, že ak máme žiť v prírodne vyrovnanom, súladnom svete, tak nejaká bezbrehá sloboda v podnikaní tu byť nemôže, pretože ďalšie neohraničené drancovanie prírodných zdrojov a sebecké narábanie so živlami a prírodným, teda životným prostredím, nás ženie do záhuby.
POSLANIE NIE JE POLITIZOVANIE
Napríklad liberalizmus ako čo najväčšia sloboda v podnikaní je často a to veľmi často v priamom rozpore s ochranou prírody, keďže pochopiteľne, ak máme byť slušní v prírode, tak si tu nemôže každý robiť čo sa mu zapáči. Ak ale takáto strana chce podporiť prírodný súlad nejakými zákonnými opatreniami či ich podporou, treba s ňou v tomto samozrejme zodpovedne spolupracovať a to vlastne už predtým, ako majú nastať vhodné opatrenia smerom k prírodnému súladu. . To isté sa týka napríklad národných a nacionalistických strán. Pokiaľ môžu podporiť nejaký zákon či iné opatrenia na ochranu prírody, a to môžu, treba s nimi na tom účinne spolupracovať. Inak povedané – akákoľvek politická sila, ak chce podporiť prírodné opatrenia, opatrenia v prospech ochrany prírody a súladu, treba na tom pracovať. Práve prírodní ľudia by mali rozumieť tomu, že v prírode je rôznosť a narábať s vyhranenou politickou príslušnosťou a politickou názorovosťou je strata sily, času, je to nepochopenie ochrancovského poslania. Uvedomelí prírodní by sa nemali stavať do nezmieriteľného boja so stranami, ani sa bezhlavo pridávať do boja tej-ktorej strany a týmto získavať umelých nepriateľov, ktorí možno ani nie sú jeho prírodnými – prirodzenými nepriateľmi. Chrániť prírodu môže takisto národniar či tradicionalista, ako svetoobčan či liberál, takisto ľavičiar ako pravičiar. Spoločensky vzaté – zemské, vodné, vzdušné i ohnivé spoločenské prúdy by mali v ochrane prírody spolupracovať, pretože všetci sú súčasťou spoločnej prírody, od ktorej sú všetci závislý a je zodpovednosťou a v tejto chvíli prírodného ohrozenia už aj povinnosťou všetkých prúdov chrániť naši krajinnú i zemskú prírodu. Ale v pracovnej náplni to má samozrejme len ten, pre koho je toto predovšetkým dôležité. A to by malo byť širšie prírodné hnutie – nazvime to pracovne – prírodný kruh.
Tak, ako v prírode majú miesto všetky 4 živly, tak isto by mohli mať miesto a aj majú ľudia rôzneho zmýšľania. Prírodu môže mať v úcte tak monoteista, ako panteista, polyteista i ateista. V našom prostredí – tak človek z okruhu pôvodného duchovna, ako i kresťan či materialista. Úcta k životnému prostrediu patrí k základnej výbave tak ušľachtilého divocha, ako aj moderného kultúrneho človeka a prírodní ľudia by sa nemali nechať znechutiť zatrpknutými , upätými alebo aj nenávistnými postojmi tých, ktorí ich z nejakých dôvodov neznášajú a rozdeľujú.
Ak by mal vzniknúť na Slovensku, nazvime to napríklad – pracovne – Prírodný kruh – hoci aj ako neformálna skupina ľudí, čo by bolo pekné a slušné, je potrebné, aby nebola ohraničená politicky a ani nábožensky. Akékoľvek vylučovanie a iné, ako prírodné ohraničovanie tohto ušľachtilého poslania by znamenalo znižovanie účinnosti prírodného hnutia.
Dodatok: Pisateľ uvažoval, že by svojimi možnosťami prispel k vytváraniu takéhoto priestoru: Napríklad na marcovej Gazdovskej obrode v Zelenči pri Trnave, ktorá tiež nie je vymedzená ani politicky a ani nábožensky a tieto vymedzenia by boli v rozpore s myšlienkou prírodného hospodárenia v krajine a na Zemi, tak v druhý deň – v nedeľu popoludní by po prebratí pôdohospodárskych otázok bola na sneme, ktorý nie je spoplatnený, možnosť pre začatie hore načrtnutých jednaní tých, ktorým na ochrane prírody naozaj záleží a nelipnú na politických a myšlienkových vyhraneniach. Toto stretnutie by bolo v podstate po ukončení pôdohospodárskych rozpráv, ktoré sa týkajú aj ochrany prírody a prírodného hospodárstva, bol by tu priestor pre – nazvime to zatiaľ pracovne – PRÍRODNÝ KRUH, na ktorom sú vítaní všetci ľudia, ktorí majú záujem spájať sa v prospech ochrany prírodnej rovnováhy.
20. – 22.3. – Gazdovská Obroda – Zeleneč – s vítaním jari – predbežný program TU
