Nové CD Žiarislav a Bytosti sme sa rozhodli vydať s pomocou zbierky priaznivcov našej hudby a kultúry, čo vyzerá byť zatiaľ najvhodnejšou cestou vydávania náročnejších diel v naše oblasti. My nie sme ľudia, ktorí by si vypisovali všakovaké žiadosti o granty na ministerstvách a v treťosektorových organizáciách. A ani sa nám nezdá ako schodná cesta vydávania prostredníctvom nadnárodných firiem hudobného priemyslu. Keď sa naši priaznivci priamo zložia na časť nákladov diela, javí sa nám to ako najčistejšia podoba zabezpečenia prostriedkov v čase, keď sa obeživo uložené do nahrávania už predajom tak nevracia. A zároveň je to ukážka toho, že sa o svoju kultúru všetci môžeme zaslúžiť, i keď rôznymi spôsobmi.
Keďže na našich stránkach nemáme také vybavenie, aby sme uskutočnili takýmto prehľadným a pre nás nenáročným spôsobom verejnú zbierku, využili sme službu Startlabu – spoločnosti ktorá je na toto uspôsobená a má na to technické vybavenie. Za tých sedem percent to stojí – my by sme tiež museli za nastavenie takto vyzerajúcej zbierky na našej stránke platiť a toto je pre nás aj časovo výhodnejšie.
Po úspešnom začiatku zbierky, asi po vyše dvoch týždňoch na Slovensku začala tá nezvyčajná nákaza, ktorá nám mnohým zasiahla do života. V prvom týždni prekvapenia z nákazy zbierka celkom zastala. Po dvoch článkoch (Vydanie veľkodosky OŽÍVAJÚ je ohrozené , Zmenil sa vírus, zmeníme sa aj my.) sa zbierka opäť spustila. Hovorili sme s vedením Starlabu a dozvedeli sa, že všetky zbierky to zmrazilo. Predpokladali sme, že crowdfundingová spoločnosť asi natiahne pevnú dĺžku kampaní projektov, aby v tejto dobe neskončili nezdarom. Stalo sa to tak skôr, než sme si to všimli a zrazu nám naskočil dvojnásobný počet dní, ktoré zostávajú do konca zbierky. My sme ale tento ústretový krok odmietli. V tejto chvíli sme v polovici času, ktoré odmeriavajú hodiny zbierky s pevným, teda fixným odpočtom 45 dní. Zostáva nám teda polovica stanoveného času. Isteže, keby sme prijali ponúknuté predĺženie zbierky o ponúknutých 25 dní, vyzbieralo by sa viac peňazí. Prečo sme to ale odmietli?
VIEME, ŽE JE MIMORIADNY STAV
a že to máme všetci ťažké. Sú veci, ktoré ale nechceme naťahovať. Napríklad sadiť plodiny musíme, lebo je jar. Vydať dosku neskôr – to by nám nik nemal za zlé, každý by to v týchto podmienkach pochopil. Lenže – napríklad v štúdiu, kde nahrávame a onedlho sa tam bude mastrovať (nastavovať, zosúlaďovať) desať nástrojových a desať spevových stôp, v tom štúdiu sme sa dohodli na určitom spôsobe platenia v určitom čase. Dosť, že v budúcom týždni tam nahrávanie ruší hudobník z Rakúska – nepustia ho. My by sme chceli dodržať slovo a časy. Druhá vec je, že o mesiac neskôr vôbec nemusí byť lepší stav spoločnosti na uvedenie dosky. Chceme ju uviesť v pôvodne stanovenom čase, teda v máji , i keď nebudeme mať spoločenské uvedenie naživo s koncertom, ako sme a ste zvyknutí. Nuž – uvedieme to inak. Ale nahrávka by sa mala včas dostať k vám. V dobe, ktorá bude náročná. A to je dosť dôležité – i keď možno budeme narábať s menším množstvom peňazí a možno nám to nevyjde na video, možnože zbierka skončí „o chlp“, ak bude úspešná, ale príde k vám v tom pravom čase. Všetkých 16 piesní, z ktorých niektoré sa budú mnohým javiť ako veľmi časové. Piesne sú napísané už nejakú dobu, nahrávame ich od jesene, treba ich už len „donastaviť“ trojtýždňovým masteringom, a potom môžeme ukončiť zalamovanie obalu so slovami piesní a dať dosku do lisovne. Ďalší dôvod dodržania pôvodného plánu je, že pisateľ má plné ruky práce a spoločenský stav vecí ho popchýňa k písaniu dôležitých statí, ktoré by mohli napomôcť rovnováhe jednotlivcov, aj spoločnosti. Bude treba písať knihu už rozpracovanú, bude treba prednahrať piesne pre deti o zvieratách, bude treba prepísať a nejako dokresať nahrávky rozprávok o trpaslíkoch, ktoré sú nielen zábavné, ale v prírodnom živote vlastne aj vzdelávacie… Treba robiť ďalšie veci a teda nenaťahovať toto vydanie.
V ČASE NASADENÝCH RÚŠOK MÚZAM KVETY NEKVITNÚ. NAOZAJ?
Piesne predsa neumierajú, pestujeme si ich v duši tak či tak, a to nám vlastne pomáha. Možno je to len jedna z radu skúšok. Pravdu povediac, pisateľ žije vlastne skoro stále v mimoriadke. Už dlhú dobu. Skoro stále je to zaberák. Človek verí ľuďom. Je to ako na Letnom Slnovrate. Vieme, že treba nazbierať drevo. Mohli by sme si ho požičať. A potom by ho musel niekto vrátiť. Alebo by sme si ho mohli kúpiť. A teda by sme museli vybrať od účastníkov vstupné. A tak sa do toho dáme svojpomocne. Ideme zbierať drevo všetci. Možnože niekto viac, niekto menej a niekto vôbec. Ale nakoniec máme pred západom slnka drevo na vatry prichystané. A toto je podobné. Niekto obetuje nezištne. Niekto si dosky vlastne predplatí alebo bude vyvážený aj knihami, to je tiež uvedomelé jednanie. A niekto si jednoducho tie pesničky stiahne. Ale vždy to stojí – naša kultúra stojí na uvedomelosti zdravého jadra. Nie je v tom žiadna spravodlivosť, okrem duchovnej. A o tej vlastne ani nemusíme rozprávať. Je to živá vec.
Môžeme to všetko vnímať aj vedecky a hmotne. A môžeme aj duchovne. Ale vieme, tak, či tak, že vedomie a zodpovednosť je to, čo z nás robí nielen ľudí, to ešte nie je záruka kultúrnej akosti, ale čo z nás robí bytosti naozaj duchaplnejšie. Potešiť sa pri dobrej piesni je jedna vec. Ale táto nádielka nie je len o tom. Otvorí viac. A my chceme dodržať slovo v čase a priestore. Robíme viacero spoločenských činností a úloh. Ale len na niektoré je raz za čas zbierka. Vieme, že každý má starosti a to nemalé. Ale napriek tomu – ak chcete napomôcť dobrému chodu, je na to ten správny čas. Chvála.
Žiarislav, na Medzi, 19. 3. r. 20.
Článok z 14.3.20: Vydanie veľkodosky OŽÍVAJÚ je ohrozené
Keď sa vám páčia naše články, môžete nás podporiť v zbierke na nové CD „Ožívajú“:
