Práca a tvorba
Miroslav Švický, začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989. Píše články o slovenskej kultúre a dejinách, reportáže so zavlečenými do gulagov z východného Slovenska i reportáže zo života zahraničných Slovákov. To vyústilo do novinárskej práce v Spišských hlasoch, Zmene, Smene, Slovenskom zahraničí, Táborovom ohníku a ďalších slovenských tlačovinách. Od roku 1995 píše reťazce článkovŽijeme v období duchovného otroctva (4 diely) a Návrat Slovienov (12 dielov) v časopise Zmena, čím zahajuje sústavnú publikačnú činnosť zameranú na otázku pôvodného – prírodného duchovna (v zmysle kultúry), ktorá sa nekončí ani jeho neskorším odchodom z novinárskej práce. Na jar roku 1995 začína v trnavskom alternatívnom K-klube pravidelné štvrtkové večery prednášok o prírodných kultúrach sveta i o slovenskej prírodnej kultúre, pričom sa stretáva a predstavuje aj predstaviteľov iných prírodných kultúr. V roku 1997 vydáva vlastným nákladom knihu svoju prvú knihu NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a od tej chvíle sa na Slovensku rozvíja vedomectvom inšpirované neformálne hnutie smerujúce k obrode pôvodného duchovna, ktoré je zväčša chápané aj v rovine slovanskej. V čase vydania knihy autor ohlasuje vznik Slovenského učenia prírodného vedomia. Učenie je založené na celostnom vnímaní a odvtedy najčastejšie označované ako „vedomectvo“, vedomstvo, či „vedomecké učenie. S týmto sa do popredia dostáva aj pojem „duchovné slovenstvo“ a „duchovné slovanstvo“. Tesne po vydaní knihy zakladá neformálne združenie Pôvodný kruh (1997), po roku 2000 známe ako Rodný kruh. Žiarislav vyučuje vedomectvo s viacerými duchovnými i umeleckými smermi v trnavských strediskách Diva a z nehudobníkov zostavuje v roku 1998 skupinu Bytosti, ktorá pôsobí na lesných i mestských stretnutiach, prírodných obradoch výročných sviatkov, podstrižín a prijímania mien, ale i na obradoch svadobných i posvätení novorodeniatok. Jadro skupiny sa čoraz viac začína zameriavať na koncerty. V roku 2000 Miroslav Švický prijíma na obrade Letného Slnovratu duchovné meno Žiarislav (sláviaci žiaru), ktoré používa aj ako umelecké meno. V tom čase spolu s členmi Bytostí zakladá skupiny pre prácu s deťmi a mládežou – Zelinky pomenované po liečivých bylinách, ako Medovka (Trnava – Žiarislav, Bohdan Dobroslav), Palina (Bratislava – vedie ju Pravoslav), Dúška (Bratislava – Duchoslav a Žiaroň), neskôr vznikajú „zelinky“ i v Poprade a Košiciach a inde. Členovia týchto výjazdových skupín na požiadanie jazdia do škôl a ukazujú deťom pôvodné hudobné nástroje, hrajú na nich a zapájajú ich do piesní, hovoria o pôvodných zvykoch a v časoch pôvodných výročných sviatkov pripravujú so školami vzdelávacie a kultúrne podujatia. Vedúci Zeliniek, ale aj iní, pracujú tiež so zdravotne postihnutými a nemocnými a to často s pomocou Žiarislavovej metodiky „Cesta koncovky“, čo je spôsob hry na bezdierovú píšťalu zameraný na prácu s dychom a duševnou rovnováhou. Žiarislav napomáha týmito aj inými spôsobmi aj v dvoch prírodných strediskách pre liečbu drogovo závislých. Činnosť zeliniek ustala, keď sa Žiarislav po roku 2 000 na čas uzavrel na samote v Stoličných horách, kde sa aj a usadil. Tam založil malý salaš s voľným chovom kôz, oviec, koňov a slovenských čuvačov. Tam tiež pracuje na budovaní „vedomeckého strediska“, ktoré je známe svojimi vzdelávacími i oddychovými tábormi a sústredeniami, zameranými na prírodnú kultúru, prírodný spôsob života, vedomstvo prírodné liečiteľstvo. Raz do roka zvoláva na Cisárskej holi slávnosti Letného slnovratu, ktoré navštevujú stovky pútnikov. Po ustaní činnosti Zeliniek si vedomeckou metodikou, ktorú sformuloval Žiarislav pre potreby vzdelávania, pomáhajú učitelia niektorých štátnych i alternatívnych škôl, ktorí sa zúčastňujú jeho vzdelávacích podujatí.
Žiarislav napísal viac, ako tisíc článkov, z ktorých výrazná väčšina priamo súvisí s pôvodnou prírodnou kultúrou , teda rodným duchovnom. Tento pojem pre pôvodnú duchovnú vedu a jej prejavy a smery uprednostňuje pred náboženstvom, ktoré nepovažuje za svoju najjadrovejšiu tému.
V roku 1998 začal vydávať samizdatový časopis Slovenská Runa, neskôr premenovaný na Vedomecké listy. Od roku 1999 vydáva občasník Diva a od toho času vydáva aj kalendár Prí-rodný časník. Tento kalendár s pôvodnými sviatkami a pôvodným obradoslovím je od roku 2000 obohatený aj o mennú časť s 300 obnovenými staroslovenskými menami, na ktorej pracoval spolu s Bohdanom Dobroslavom Ulašinom.
V roku 2006 založil webovú stránku www.ved.sk a na nej od roku 2008 internetový časopis RODNÁ CESTA. V roku 2016 založil stránku www.rodnacesta.sk
časopis Rodná cesta
časopis Rodná cesta – Žiarislav
Vedomecké učenie rozvíja Žiarislav v týchto hlavných okruhoch:
– duchovná veda (osobná i spoločenská)
– mudry 4 živlov (cvičenia a filozoficko-psychologický systém)
– užité vedomectvo
– prírodné liečiteľstvo
– vedomecké divadlo (vedomstvá o obradoch, práca s osobnosťou a spoločenským súladom)
– duchovné koreňoslovie (slovanská duchovná etymológia)
– duchovné dejiny
– divotance (zostavené s použitím prvkov pôvodných tancov a duchovnej vedy)
– vedomecké kreslenie (s vedomstvami pravzorov a obrazcov)
– dychové a živové (energetické) cvičenia
– čarospevy
– cesta koncovky
Pôsobí zväčša vo Vedomeckom stredisku „Na Medzi“
Popri písaní Žiarislav komunikuje s verejnosťou aj prostredníctvom svojej hudby, ktorej sa viac venuje od roku 1998. Odvtedy do roku 2011 mu vyšlo 12 albumov a popri tom vydal tiež tri samizdatové nahrávky. Tri CD sú so skupinou Bytosti a ostatné nahral sám na vyše 20 nástrojoch, ktoré spolu s viachlasmi vrstvil v štúdiu na viacero stôp. Mnohé hudobné nástroje sám aj vyrába. Koncertuje spravidla so skupinou Bytosti pod názvom Žiarislav a Bytosti. Okrem Slovenska má mnoho poslucháčov aj v Čechách a na Morave. Šnúry i nárazové koncerty mal tiež vo Veľkej Británii, Dánsku, Rakúsku, v Rusku, USA a často v ČR. Jeho hudbu zväčša zaraďujú do žánrov, ako world music, ethno music, nový folklór, folk, a iné. Žiarislav sám svoju hudbu označuje ako novodrevnú – teda novú, avšak hudobne aj duchovne postavenú na „drevných“ – dávnych základoch. Pre jeho dávnejšiu hudbu je príznačná určitá meditačnosť, neskôr viac živelná vitalita, prírodný zvuk a častý bránicový spôsob spevu, čerpajúci z ľudovej hudby slovenských horalov. Niektoré piesne prezrádzajú náznakové kríženie dobových i súčasných umeleckých prúdov. Od roku 2009 sú niektoré jeho nahrávky sprístupnené internetom.
ŽIARISLAV A BYTOSTI dnes hrajú v hlavnej zostave:
Žiarislav – spev, husle, gitara, fujara, píšťaly
Bohdan Dobroslav – spev, píšťaly
Dobyrad – bubny doby
Guslan – husle, spev
Eliška – píšťaly, spev
Vlado – basgitara
V minulosti boli členmi skupiny bytosti i
Barbora Desana – spev, basgitara
Miloslava – cimbal
Bohumer (basička, spev, píšťala),
Piesňomila (spev, husle),
Horana (spev, basička)
a ďalší.
Hudba:
Piesne o zvieratách (2023)
– Ožívajú (2020)
– Na vrchárskom chodníku – Čiastočná výberovka (2018)
– Návrat Slovenov – čiastočná výberovka – (2014)
– Pri prastarom dube (2010)
– Tá sila je v nás (2009)
– Človek horám – singel, samizdat (2008)
– Pradoby – samizdat (2007)
– Z vrchárskeho raja (2006)
– Putovali Hudci (2005)
– Vianočné piesne (2004)
– Ó Lada Lada (2004)
– Bytosti hore (2002, obnovenie 2006 aj Mc)
– Perúnovo drevo (2000 aj Mc)
– Liečivé piesne (1999 aj Mc)
– Divopiesne (1999 aj Mc)
– Znovuzrodenie (1998 aj Mc)
viac o hudbe TU
Knižné publikácie:
– Návrat Slovenov (1997)
– Čaro štyroch živlov (1998)
– Čaro prírody (1999)
– PIESŇOSLOVÁ (2008)
– NÁVRAT SLOVENOV V DUCHU A SLOVE (2014)
– ČARO PRÍRODY (2016)
– Na vrchárskom chodníku (2018)
– Príhody a piesne o zvieratách (2023)